Jún sa prehupol do svojej druhej polovice a rybárska sezóna je už v plnom prúde. Loviť sa môže na všetkých druhoch revírov a všetky druhy rýb, okrem chránených a samozrejme hlavátky. Väčšina rybárov sedí na brehoch kaprových revírov a po dlhej pauze si vychutnáva lov kaprov. Pre mňa je to čas, kedy začína tá pravá pstruhová sezóna. Na potoku sa s rybárom stretnem už len zriedka a to znamená, že rieka nie je poplašená. Je to čas, kedy si môžem na lov vybrať časť potoka, kde chcem loviť a prechytať si ho bez toho, aby mi tam prebrodil iný rybár a poplašil ryby.

Je skoro šesť hodín popoludní. Do krabičky si dávam zopár woblerov, nymfy a smáčky. Sadám do auta a vyrážam na pstruhy. Zastavujem pri potoku, naviažem prút, zapíšem vychádzku do dokladov a schádzam ku potoku. Vyberám si časť s množstvom skál, kde voda meandruje pomedzi ne a vytvára množstvo vracáčikov a úkrytov pre pstruhy. Šírka je asi 5 metrov, takže si musím zvoliť breh, z ktorého budem chytať. Rozhodol som sa brodiť hore prúdom, aby som si zbytočne nekalil vodu a neplašil ryby. Z krabičky vyberám wobler vo farbe potočáka a nahadzujem nad skalu. Hneď po prvom pošklbnutí woblerom prichádza rana do prútu. Zasekávam a po chvíľke zdolávam pstruha potočného okolo 30 cm. Prvý náhod a hneď pekný pstruh, vravím si, dnes by to mohla byť pekná vychádzka. Nechcem to zakríknuť. Skúšam ďalšie dva náhody ku tej istej skale, ale už bez úspechu.

Posúvam sa pomaly hore prúdom a obhadzujem postupne každú skalu a každý prúdik, ktorý voda vytvára medzi skalami. Po pár metroch prichádza záber a ja zdolávam ďalšieho menšieho pstruha. Rybu opatrne vypínam a púšťam späť. Znovu skúšam prechytať to isté miesto woblerom ale nič. Wobler dávam dolu a z krabičky vyberám nymfu. Nahadzujem ju nad skalu a pomaličky naplavujem smerom k nej. Keď sa nymfa dostáva do vracáčika pod skalou, cítim opatrné šklbance od pstruhov, ale razantnejší záber neprichádza. Sťahujem nástrahu a opakujem náhod rovnakým spôsobom, až kým sa nymfa nedostane do miesta, kde som cítil záber od ryby. V tomto mieste nymfu mierne nadvihnem špičkou prútu a znovu púšťam. V momente, keď nymfa klesá, prichádza razantný záber a ja zdolávam ďalšieho pstruha potočného. Pstruha vypínam a púšťam späť do vody. Postupujem ďalej a pri love striedam wobler a nymfu. Chytám ešte nejaké menšie potočáky. Po asi 100 metroch prichádzam do miesta, kde by mohol byť väčší pstruh. Ako nástrahu znovu volím wobler. Nahadzujem ho za prúd medzi dve skaly. Tu wobler len pridržím a nechávam ho pomaly vyplavovať. Keď prúd vody zrýchli chod woblera prichádza záber a výskok pstruha. Je to zabudnutý duhák zo začiatku sezóny. Ryba je silná a v dobrej kondícii, preto súboj s asi 35 centimetrovým pstruhom je pekný zážitok. Ryba sa nechce vzdať bez boja, ale po chvíli je unavená a zdolaná v podberáku.

Skalnatý úsek potoka končí a ja vybrodzujem s konštatovaním, že ak to takto pôjde ďalej, do večera sa mi môže podariť uloviť ešte zopár pstruhov. Presúvam sa asi o kilometer proti prúdu. Pri regulácii potoka tu urobili tri menšie splavy z kameňov s množstvom úkrytov pre ryby. Prichádzam k tomu najspodnejšiemu, ktorý dorobili len minulý rok na jeseň. Chcem skúsiť, či sa tam už nasťahovali. V splave je množstvo skál a preto ako nástrahu volím wobler. Nymfa by hneď po náhode mohla zapadnúť medzi skaly. Nahadzujem do miesta, kde voda padá cez splav a vytvára penu. Začínam navíjať a po dopnutí silónu cítim odpor. Žeby hneď skala? Trošku priseknem a nasleduje výskok. Nad vodu vyletel pstruh potočný odhadom cez 40 cm. Začína sa pekný súboj s rybou, ktorá si je vedomá svojej sily. Berie si pár metrov silónu cez brzdu z navijaku. Stále sa pokúša dostať pod padajúcu vodu a zaliezť do bezpečia skál. Som si vedomý, že ak sa jej to podarí, prídem o rybu aj wobler. Preto testujem nosnosť 14-tky silónu na maximum. Rybe pomaly ubúdajú sily a ja ju postupne zdolávam až do podberáku. Ešte posledný výpad, naťahujem ruku s podberákom a je tam. V duchu mám pocit víťaza. Vyťahujem meter a meriam, pstruh má slušných 41cm.

Spokojný z predošlého úspechu kontrolujem háčiky na woblery. Nahadzujem skoro na to isté miesto a twitchingom oživujem wobler. Prichádza ďalší záber a podľa ťahu je to znovu pekný pstruh. V duchu si vravím, že to ani nemôže byť pravda, dve pekné ryby z jedného miesta hneď po sebe a na takom malom potoku. Je to ale realita, ja zdolávam pstruha potočného, ktorý má 35cm.

Illex Tiny Fry v novej farbe Amago

Po zdolaní sa presúvam vyššie proti prúdu a prelovujem aj ďalšie dva malé splavy. Podarilo sa mi uloviť ešte zopár rýb menšej veľkosti a to prevažne na nymfu v olivovej farbe. Čas pokročil a na poslednú polhodinu pred zotmením sa presúvam do veľkého splavu. Ostávam verný päťcentimetrovým woblerom, pretože sa to dnes ukázalo ako správna voľba na väčšie ryby. Splav prechytávam postupne. Stojím v jednom rohu a prehadzujem všetky časti splavu. Zábery nenechajú na seba dlho čakať a ja zdolávam niekoľko pstruhov. Na moje prekvapenie je väčšina rýb nad 25 cm, z toho traja dosiahli takmer 30 cm a jeden meral 34 cm.

Začína sa zmrákať a s pribúdajúcou tmou zábery ustávajú. Skúšam aj výraznejšie farby nástrah, ale bez väčších úspechov. Pomaly balím udicu a vybrodzujem z vody. Bilancujem dnešný deň na potoku a výsledkom je asi 20 až 25 pstruhov, z toho šesť z nich malo dĺžku okolo 30 až 35 cm a jeden dokonca 41 cm. Musím podotknúť, že dobrou voľbou bolo aj použitie pevnejšieho náčinia. Prút som mal Pezon & Michel Specialist Lure v dĺžke 210 cm a s gramážou do 12 gramov, navijak Daiwa Certate 2508 a silón 0,14mm. Ako nástrahy som použil voblery Illex vo farbe potočáka a v novej farbe Amago, nymfy vo farbe oliva. Použil som háčiky bez protihrotov, čo je výrazne šetrnejšie voči rybe.

Nabudený z úspešnej rybačky, som si o dva dni vychádzku na potoku zopakoval, ale realita bola úplne iná, napriek tomu, že som použil rovnaké náčinie. A to je na rybačke práve pekné. Nikdy dopredu nemôžeme povedať ako to dopadne.

Juraj Smatana