Pravdepodobne neexistuje prívlačová nástraha, na ktorú bolo ulovených také množstvo sumcov ako práve na plandavku. Nikomu asi nie je jasný presný dôvod, ktorý práve z tejto nástrahy robí lídra medzi všetkými ostatnými nástrahami. Prevažná väčšina sumčiarov dosahuje pravidelné a dobré výsledky práve na plandavku. Možno si poviete, že sú to nepodstatné dohady, prečo práve plandavka je pre sumca taká atraktívna nástraha. Veď výsledok je jasný a sumcom sa páči. Ale prečo? Plandaviek existuje neuveriteľné množstvo typov a veľkostí. Nikdy som nespozoroval priamu úmeru v tom, že na väčšiu nástrahu zaberie väčší sumec. Skôr som spozoroval náladovosť rýb a to hlavne v tom, že sumce uprednostňovali tú istú nástrahu relatívne dlhú dobu. Niekedy to bolo niekoľko týždňov, inokedy mesiacov, ba stalo sa mi aj to, že som celú sezónu odchytal s jednou nástrahou a výsledky boli vcelku prijateľné. Keď skončila sláva jednej plandavky, bolo treba nájsť inú fungujúcu a zasa som mal s výberom nástrah na dlhší čas pokoj. Mohol by som porovnať lov sumca s akoukoľvek inou dravou rybou, ale nenapadá ma žiadna, ktorej by jedna nástraha vyhovovala tak dlhý čas. Jalec patrí k vďačným prívlačovým rybám a aj tá najlepšia nástraha sa už po pár hodoch stane neúčinná a opozeraná. Toto sa mi pri love sumca nestáva vôbec. Pokiaľ k nám šťastena bude štedrá, možno vydržíme s dvomi či tromi nástrahami celú sezónu.

Môj spôsob lovu na plandavky nie je vôbec taký aktívny, ako by sa mohlo zdať z predošlých riadkov. Väčšinou celú rybačku strávim tým, že prechytávam 50 m dlhý úsek rieky, o ktorom som presvedčený, že sa tam sumce pravidelne vyskytujú. Podľa môjho názoru, sumca si treba „vyhádzať". To znamená, že väčšina záberov prichádza v krátkom slede po sebe a často krát dlhé hodiny pred tým a potom nič. Pokiaľ sa nás pri rieke stretlo viac a obsadili sme asi 200 m dlhý úsek, väčšinou sa stávalo, že sa buď darilo viacerým, alebo nikomu. Pravdou bolo aj to, že po prvej rybe všetci chytali na rovnakú nástrahu. Ďalším špecifikom je, že relatívne dlhý čas hádžem plandavku na jedno miesto a snažím sa nahadzovať tak, aby pri dopade na hladinu urobila zvuk podobný úderu vábičky. Možno práve to robí z plandavky tak úspešnú nástrahu a možno aj nie. Veď úspechy dosahujú aj tí, ktorým to na vodu padá hocijako. Pri love z vábničkou sme sa presvedčili, ako agresívne na sumca pôsobia jej údery. Určite ste si všimli, že sumčia prívlač je ako mozaika skladajúca sa z obrovského množstva drobných častí a keď vynecháme ktorúkoľvek malú časť, mozaika síce stále bude mozaikou, ale neúplnou a celkový dojem z nej bude neurčitý. Pri prívlači taktiež. Keď zabudneme na akúkoľvek maličkosť, výsledok bude pravdepodobne neurčitý, alebo sa ho vôbec nedočkáme. Práve maličkosti robia z priemerného rybára majstra vo svojom obore a z priemerného pretekára víťaza. Týmito maličkosťami sú pri plandavkách, správna veľkosť a tvar, správna váha, kvalitný krúžok a háčik, správny chod, vhodné vyváženie a samozrejme dráždivé vedenie. Som presvedčený o tom, že vzťah medzi veľkosťou loveného sumca a veľkosťou plandavky nie je priamo úmerný. Dôležitejšie ako nasadiť obrovskú nástrahu je trafiť práve tú správnu veľkosť a vhodný tvar. Už som taktiež spomínal nepreberné množstvá tvarov a typov a obecne je veľmi ťažko opísať chod a vlastnosti každej nástrahy. Pokiaľ by som chcel vo všeobecnosti rozdeliť plandavky, ktoré používam podľa tvaru a ku každému prisúdiť istý druh pohybu či mieru agresivity, rozdelil by som ich do troch základných skupín. Prvou skupinou sú plandavky oválneho tvaru, tzv. heinzky. Práve tieto patria k tým najagresívnejším a lovím na ne asi polovicu mojich sumcov. Druhú skupinu tvoria plandavky v tvare slzy a patria k stredne agresívnym nástrahám. Treťou skupinou sú štíhle plandavky vzor abu, či pretiahnutej piškóty. Tieto patria k tým najmenej agresívnym nástrahám. Pokiaľ si všimneme plandavku z tretej skupiny z profilu, skoro každá je viac či menej prehnutá v tvare písmena „s".

Sumca môzeme pri neopatrnom fotení veľmi ľahko zabiť, preto ho nestláčame v oblasti žalúdka, aby sme mu nepomliaždili vnútornosti. Spodná ruka musí byť až za ritnou plutvou.

Práve miera ostrosti ohybu je ďalšou vlastnosťou, ktorá vplýva na agresivitu chodu tejto nástrahy. Vo všeobecnosti platí, čím je ohyb väčší, tým je nástraha agresívnejšia. Takže ohyb, alebo vyrovnanie nástrahy je asi najrýchlejším a najjednoduchším spôsobom ako zjemníme chod nástrahy a naopak. Trocha sa bojím rozdeliť nástrahy do ďalšej skupiny z pohľadu času, kedy ich používam. Moja skúsenosť totiž môže popierať mnoho názorov a teórií o výhradne nočnom spôsobe života sumcov. Tu asi ospravedlním svoje skúsenosti teplomilnosťou sumcov a obdobím neresu. Keď už som začal, musím svoje nástrahy rozdeliť na denné a nočné. Neberte prosím tento môj názor ako stopercentne objektívny, ale musím sa priznať, že drvivú väčšinu sumcov som ulovil práve cez deň a aby toho nebolo málo tak cez deň okolo poludnia. Hlúposť? Neviem, ale dvadsať rokov je asi dosť dlhá doba na to, aby to bola náhoda a stovky ulovených rýb práve cez deň som pravdepodobne tiež neulovil náhodou. Sú to moje skúsenosti a nedá mi nepísať pravdu. Neviem tiež prečo je denná prívlač úspešnejšia a prečo som cez deň úspešnejší plandavkami a v noci s hladinovými voblermi. Pri love na bójky by som pravdepodobne asi tiež prisahal na to, že sumec je nočný dravec a jeho aktivita dosahuje vrchol, až keď sa noc prevalí do druhej polovice. Pri bójkovaní lovíme na živú rybku. Nemáme teda dôvod vedením nič napodobňovať. Prečo sú teda denné úspechy pri love na bójky neporovnateľne horšie ako prívlač?

Viackrát so skúšal lokalizovať sumce cez deň pri bezvetrí, alebo počas slabého vetra podľa výskytu bielych rýb na hladine. Keď je „obed" na hladine, sumec by nemal byť ďaleko. Či je toto tvrdenie pravdivé, presne neviem, pretože keď so lovil na živé rybky, záberov bolo minimum a plandavka fungovala. Naozaj je asi ťažko vysvetliteľné, prečo dali sumce prednosť kusu železa pred živou rybkou a prečo teda boli v blízkosti svojej živej koristi a nereagovali na ňu. Zasa teda môj názor. Sumec je teplomilná ryba. Väčšinu potravy bielych rýb tvorí planktón, ktorého je najviac tam kde je voda najteplejšia. Teplomilnosť by teda vysvetľovala výskyt sumca v blízkosti rýb kŕmiacich sa na hladine planktónom. To že sumce nebrali svoju prirodzenú potravu vo mne iba utvrdilo názor, že väčšina denných záberov je iba agresívnym útokom sumca, teda nie lovom za účelom získania potravy. Samozrejme aj toto pravidlo potvrdzujú výnimky ako rýchle zmeny tlaku, doba pred a po letnej búrke atď. Jedna vec je istá. Lokalizácia sumcov podľa bielych rýb na hladine funguje a či je to tak, alebo onak, plandavka tiež. Loví teda sumec cez deň, alebo iba minimálne? Sú denné zábery na plandavky iba prejavom jeho agresivity, alebo ako to vlastne je? Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že sumec je naozaj nočný dravec. Nakoniec, potvrdzujú to výsledky lovu na prirodzené nástrahy. Sú obdobia v roku, obdobie pred neresom, samotný neres a krátky čas po nerese, kedy je aktívny aj počas dňa. S najväčšou pravdepodobnosťou sú naozaj zábery na kovové nástrahy iba prejavom sumčej agresivity, ktorá je ešte navyše podporená tlakovými vlnami. Tie vznikajú pri dopade blyskáča na hladinu.

Ďalším faktorom je známa sumčia teplomilnosť, čo vysvetľuje väčšinu záberov okolo poludnia. Teplomilnosť je pravdepodobne aj odpoveďou na otázku, prečo býva väčšina sumčích záberov vo vodnom stĺpci a nie pri dne. Svetloplachosť sumca je ďalšia polemická vlastnosť týchto rýb. Súhlasím, ale pravdepodobne teplomilnosť je dominantnejšou vlastnosťou ako svetloplachosť. V našich klimatických podmienkach sa výter sumca v závislosti od počasia často predlžuje a dosť často sa stáva, že sa sumce proste vytrieť nestihnú. Toto väčšinou veľmi negatívne ovplyvní celú sezónu. Vrchol aktivity a to nielen potravnej, dosahujú sumce tak ako aj väčšina nedravých rýb práve v období pred neresom a samozrejme po ňom, kedy je treba doplniť spotrebovanú energiu. Samotný neres rozoberať nechcem, lebo je neetické využívať sumčiu agresivitu a teritorialitu v tomto období k jeho uloveniu. Obdobie pred neresom, kedy sumčia agresivita dosahuje vrchol je asi tým časom, kedy ulovíme prívlačou najviac rýb. Chcel by som vás poprosiť, aby ste z úlovkami práve v tomto čase narábali obzvlášť opatrne a ohľaduplne. Naozaj vás úprimne prosím, vypínajte ryby opatrne vo vode a pri fotení ryby nevyberajte na breh. Pekná fotka sa dá urobiť aj tak, že za sumcom vlezieme do vody. Od toho, ako sa práve v tomto čase budeme k sumcom správať závisí budúcnosť novej sumčej generácie a celý neres. Pokiaľ je naozaj úspešnosť plandaviek daná našim útokom na sumčiu agresivitu, ktorá býva rýchlym stúpaním teploty vody začiatkom leta ešte znásobená, je práve obdobie pred neresom, tým najlepším časom a príležitosťou k peknému úlovku.

Juraj Mrázik

www.maxxo.sk