Amurské šťuky

Ráno sa prebúdzame do sychravého a studeného dňa. Verím, že dnes by sa to mohlo zlomiť. Počasie je už pár dní stabilné, voda začala klesať a zdá sa mi, že je trochu čistejšia. Nasadáme do UAZ-u a už sa natriasame poľnou cestou. Už samotná cesta rozbitou a rozmočenou cestou je zážitok. K rieke sa nedá dostať, tak zastavujeme asi 500 metrov od brehu. Do raftu nakladáme veci a k rieke ho musíme odniesť. Vôbec to nie je jednoduché. Noha sa občas zaborí po kolená do bahna a následne strhnete so sebou aj ostatných. Nakoniec sa nám podarí dostať čln na vodu. Konečne nasadáme a smerujeme dolu prúdom. Nič nenasvedčuje, že by sa aktivita rýb zlepšila. Chytáme iba zopár malých lenokov a jalcov. Aj keď mnohé miesta vyzerajú sľubne, väčšie ryby sa nám vyhýbajú. Na jednom mieste zbadáme na druhej strane rieky zátoku alebo rameno. Tam by mohli byť nejaké ryby vytlačené z hlavného toku. Ak sa tam ale chceme dostať, musíme vytiahnuť raft o kúsok vyššie proti vode a potom sa pokúsiť prepádlovať cez prúd na druhú stranu. Aj keď sa chalanom príliš nechce, nakoniec sme na druhej strane. K zátoke sa predierame cez husté kríky a bažiny. Chytať musíme zabrodený po pás vo vode, aby sme mali kríky za chrbtom a mohli nahadzovať. Tušíme, že by tu mohli byť šťuky. Voda takmer stojí a tak skúšam delený 12 cm vobler Minnow od Cormoranu . Na druhý či tretí hod mám záber. Ryba sa statočne bráni. Po chvíli zdolávam krásneho 67 cm lenoka. Posúvame sa opatrne krajom vyššie a mám ďalší záber. Je to väčšia ryba, drží sa chvíľu pri dne, vyrazí prudko k hladine a vtom skáče nad hladinu krásna šťuka amurská. Ďalšie 2 - 3 výskoky a postupne ju priťahujem k brehu. Snažím sa ju chytiť vo vode. Nie je to vôbec ľahké a niekoľkokrát mi padá. Nakoniec sa mi to darí. Má 84 cm. Pár rýchlych fotiek a je späť. Zostávam na mieste a po chvíli mám znovu záber. Je to podobná, ale o niečo menšia krásavica. Sfarbenie tunajších šťúk je nádherné a ja sa neviem vynadívať. Chalani pokračujú o niečo vyššie nado mňa a Vlastík na rovnaký vobler zdoláva asi 60 cm šťuku. Na tunajšie šťuky bol tento vobler neodolateľný. Škoda len, že sme mali iba po jednom kuse ja a Vlastík. Stále stojím na mieste a prichádza ďalší záber. Ryba príliš nebojuje a ja neverím vlastným očiam. Je to tá istá, 84 cm šťuka, ktorú som chytil pred chvíľou. Vobler má celý v papuli. Chýbal jej kúsok chvosta a podľa toho som si ju zapamätal. Počujem, že aj Peťo V. zdoláva nejakú rybu, cez kríky ho ale nevidím. Neskôr nám ukazuje fotky asi 80 cm šťuky, ktorú chytil na gumu. Pri vyťahovaní na breh sa mu ale vypla. Čakám na chalanov, ktorí pokračujú hore zátokou. Keď ich vidím prichádzať, mám záber a ďalšia 60 cm šťuka je na brehu. Hore rybu nechytili, ale videli niekoľko šťúk, ktoré im prenasledovali nástrahy. Konečne sme našli vhodnú nástrahu a stanovište, kde sa ryby zdržiavali. Pokračujeme raftom dolu prúdom. Na sútoku dvoch ramien v silnom prúde na Salmo Minnow mám záber . Odhadujem to na slušného lenoka. Vo vode vidím medené valcovité telo. Po chvíli zdolávam 70 cm tajmeňa. Je to naša najväčšia ryba chytená v prúde. Ostatní pridávajú pár lenokov. Skúšame aj ďalšie miesta, viac záberov ale nemáme. S prichádzajúcim súmrakom prichádzame do kempu. Dnešný deň sa mi celkom vydaril. Asi to bude tým kliešťom, ktorého som mal vo vlasoch. Viac hláv, viac rozumu. Na večeru nám Gončik pripravil svoju špecialitu. Varené mäso so zemiakmi, zeleninou a nejakými kameňmi. Hovorí, že horúce kamene sú dobré na masáž. Večeru zapíjame pivom a rozhodujeme sa, že na druhý deň pôjdeme hore k čínskej hranici a skúsime zísť dolu prúdom k miestu pod skalou, kde sa dá prísť autom. Raft bude ale treba vytiahnuť odtiaľ lanom.

Aj Vlastíkovi sa podaril pekný úlovok tajmeňa

Ďalší kliešť a ďalšie šťuky

Ráno vstávam o niečo skôr, ako ostatní a tak si idem párkrát hodiť do zátoky pod jurtou. Chytám pár jalcov na malé voblery a asi 60 cm tajmeňa. Vychutnávam si zdolávanie s jemnou zostavou Branzino od Daiwy. Potom sa už nakladáme do UAZ-u. Prechádzame okolo stanice pohraničníkov, ktorí zasalutujú Gončikovi. Snažíme sa dostať čo najbližšie k rieke. UAZ sa čoraz viac zabára do bahna a tak ho vytlačíme von a zvyšok cesty prejdeme pešo s raftom v rukách. Splavujeme rieku. Je tu veľa pekných miest, ktoré by pri menšej vode boli určite plné rýb. My sme tu ulovili zopár malých tajmeňov a lenokov okolo 40 cm. V silnom prúde Peťo Kácel na vobler vlastnej výroby oklame pseudoboleňa. Miesto je veľmi podobné tomu, kde som bolene chytil ja. Zdá sa, že im silný prúd nevadí. Vlastík a Peťo V. sa v menšej zátoke bavia s malými lenokmi. Postupujeme dole prúdom. Veľa rýb ale nelovíme. Cez husté kríky vidím presvitať vodnú hladinu. Smerujeme preto raft na druhý breh a vystupujeme asi 50 metrov nad ramenom. Predierame sa porastom a už naše nástrahy letia naprieč zátokou. Pomaly priťahujem a dorovnávam oblúk. Cítim ako vobler začína pracovať. Slabý úder, potom druhý, vobler sa zastaví a ja zasekávam. Je tam ! Šťuka asi 70 cm. Takmer súčasne zasekáva aj Vlastík. Druhá, takmer rovnaká zubatica. Obe na Cormoran Jointed. Chalani sa rozbiehajú hore do zátoky, ktorá vyzerá zaujímavo a verím, že tam budú ďalšie šťuky. Veľké kríky sa nakláňajú nad hladinu, pod nimi popadané konáre a na niektorých miestach je dno porastené trávami. Ideálne miesto. Úspešný vobler som daroval Peťovi K., ktorý je stále bez šťuky. Skúšam iné voblery, ale záber nemám. Počujem chalanov, ako sa vracajú zhora. Nahadzujem veľkú rotačku a práve, keď chalani prichádzajú ku mne, mám záber. Je to o niečo menšia šťuka ako prvé dve. To snáď nie je možné, nadávajú chalani, ktorí v zátoke nič nechytili. Dve ryby sa im vypli a hoci skúšame všetky možné nástrahy, viac záberov nemáme a tak pokračujeme raftom dolu do kempu. Obloha sa zatiahla, v noci bude asi pršať. Po večeri sa idem opláchnuť do provizórnej sprchy. Trochu teplej vody je balzam na unavené telo. Čo to mám vo vlasoch? Znova kliešť. ,,Zajtra ryby pôjdu, zase som mal kliešťa", oznamujem ostatným. Takmer celú noc pršalo. Nevydržali to ani naše jurty a na niektorých miestach začali pretekať. O zábavu sme mali v noci postarané a ráno sme rozkladali premočené veci okolo piecky.

Tajmenia zátoka

Znova sa ochladilo. Fúka silný vietor a mrholí. To je čas tajmeňa, hovorím ostatným, ale veľa nadšenia u nich nevidím. Noc im dala zabrať. Ideme sa pozrieť dolu. Časť cesty prejdeme autom a potom pôjdeme raftom k jurtám pastierov. Cesta je plná vody a UAZ zaberá zo všetkých síl, aby nezostal v bahne. Ani na vode to nie je jednoduché. Fúka silný protivietor a musíme sa všetci štyria opierať do vesiel. Koryto je pomerne jednotvárne a tak zastavujeme až v nenápadnom ramene. Breh je husto zarastený a tak sa k vode dostávame asi 20 metrov od ústia do hlavného toku. Vlastík s Peťom K. smerujú do vnútra zátoky. Ja ostanem na začiatku a počkám ich tu. Bol by som rád, keby si aj Peťo chytil nejakú šťuku. Keďže som úspešný vobler dal Peťovi, budem skúšať rôzne nástrahy, ktoré som ešte nemal čas otestovať. Moja voľba padla na bezlopatkový jerk od Nils Master. Na šťuky by mohol byť dobrý. Potrhávam vobler a sledujem jeho chod. Vtom prichádza úder, reflexívne zasekávam. Ryba sa drží pri dne. To nebude šťuka. Pod nohami sa objavuje pekne stavaný asi 60 - 70 cm tajmeň. Volám Vlastíka, aby ma prišiel odfotiť. Pár fotografií a ryba je späť. Vlastík zíde kúsok podo mňa a na prvý hod má na Cormorana záber. Toto bude väčšia ryba a tak ani nenahadzujem a sledujem Vlastíkov súboj. Ryba udiera do dna, potom prudko vyráža raz hore, raz dolu a snaží sa dostať do prúdu. Postupne má ale Vlastík na vrch a pri kraji sa objavuje asi metrový tajmeň. Čo je to vedľa neho za tieň? V kalnej vode vidíme druhého takmer rovnakého tajmeňa, ktorý ho prenasleduje. Tesne pred nami sa otáča a uniká do hlbočiny. Vlastíkova ryba meria 92 cm. Ako ho fotografujeme, na hladine sa znovu ozve rana a vidíme, ako ďalší tajmeň zalovil a naháňa lenoka. Rýchlo berieme prúty a takmer súčasne nahadzujeme. Ryba udrie Vlastíkovi do voblera, ale netrafí ho. Zaútočí na môj vobler, okamžite zasekávam, ryba sa otáča okolo môjho vlasca, ktorý nevydrží nápor a pretrhne sa. V duchu nadávam na celý svet. Dúfam, že sa jej podarí voblera zbaviť. Rýchlo preväzujem a vyberám vobler, ktorý som na poslednú chvíľu dostal od kamaráta Janka Krajča - 3stana. Vyrobil ho pôvodne pre Peťa Zachara, ale jeden sa mi od neho podarilo ukoristiť. Znie to neuveriteľne, ale ledva dopadne na hladinu, mám ďalší záber. Zasekávam do tvrdého a cítim na druhej strane statného súpera. Toto je ryba, kvôli ktorej som cestoval takú diaľku. Súboj, ktorý nasledoval, sa nedá ani opísať. Ryba sa snaží uniknúť do hlavného prúdu. Viem, že ak sa jej to podarí, asi ju stratím. Pridržím cievku a pokúšam sa ju otočiť. V okamihu vyskakuje nad hladinu a ukazuje sa v plnej kráse. Chalani, ktorí sledujú môj súboj, vykríknu od úžasu. Ryba vie, že jej šanca je v prudkom prúde a stále sa tlačí do hlavného toku. Ďalší výskok. V duchu rátam svoje šance. Vydrží vlasec, prút, háčiky, ...? Keď už sa mi zdá, že začínam mať navrch, ryba využíva druhú možnosť na svoju záchranu a snaží sa dostať do veľkého kríka, ktorý siaha až do vody. Ak tam vypáli, asi ju stratím. Držím všetko natvrdo, prút praští, ale drží. Všetko je vypäté na doraz. Vlastík mi neskôr hovorí, že si bol takmer istý, že sa zlomí prút alebo praskne vlasec. Ryba aj napriek môjmu úsiliu vpáli do kríka. Stále držím všetko napnuté, ale nemôžem ňou hnúť. Posielam Vlastíka, aby sa pokúsil vyliezť na krík, dupať po konároch a tak sa pokúsiť rybu vyhnať. Je to kamarát a tak sa mi snaží pomôcť. Ryba sa ale nehýbe a keď už to Vlastík vzdáva, cítim, že sa asi o 2 - 3 cm pohla. Znovu povzbudzujem Vlastíka a po centimetroch priťahujem rybu, ktorá postupne vzdáva svoj súboj. Našťastie sa vlasec nezachytil o žiadne konáre, ktorých bolo pod vodou neúrekom. Konečne je ryba predo mnou a ja s námahou vyťahujem nohy z bahna. Až teraz som zbadal, že sa mi takmer nabralo do broďákov, hoci som iba meter od brehu. Rybu pritiahnem pred seba a vytlačím ju do plytkej vody. Je dobojované a víťazný výkrik znie mongolskou stepou. Chalani mi gratulujú. A ja obdivujem svojho súpera. Ryba má inú farbu ako hlavátky, ktoré som doteraz ulovil. Má čierne telo, veľkú hlavu a chvost. Je to asi samec. Pocit radosti sa mi rozlieva po tele a chvíľu sa takmer nedokážem hýbať. Až teraz som si uvedomil, aký som unavený. Po fotografovaní rybu rozdýchavam v prúde. Aj ona má toho dosť. Potom si už sadám na okraj člna a čakám ostatných. Vychutnávam si deň a pozorujem chalanov, ako zdolávajú ryby v zátoke. Peťo na Cormorana chytil dvoch lenokov a Vlastík šťuku. Peťo V. pridáva malého tajmeňa a lenoka. Cesta naspäť ubieha v dobrej nálade. Dnešný deň sa vydaril, všetci máme radosť. Je vidieť, že sme dobrá partia a chalani mi rybu prajú. Večer strieľame šampus, ktorý som za ťažké prachy kúpil od Vlastíka a kujeme plány na ďalšie dni.

Najväčšiu amurskú šťuku sa podarilo uloviť Vlastíkovi

Ryby sa rozbehli

            Keďže sme včera druhú polovicu cesty preveslovali, rozhodujeme sa, že opäť pôjdeme dolu. Zastavíme sa vo včerajšej úspešnej zátoke a prelovíme dolnú polovicu úseku rieky. Som zvedavý, či sa ryby v zátoke rozplašili. Keby to bolo na mne, radšej by som ju 2 - 3 dni nechal oddýchnuť. Nakladáme veci do raftu a vyrážame. Prvú časť preveslujeme a zastavujeme sa až na kraji tajmenej zátoky. Dohodli sme sa, že právo prvého hodu bude mať Peťo K. Vobler sa mu pri náhode ale zamotal a tak ho ťahá po hladine. „Bum!“ voda vyšplechne a vidíme, ako po ňom zalovila ryba. Cítim, ako vo mne aj vo Vlastíkovi hrajú žilky a radi by sme si hodili. Dávame ale Peťovi druhú šancu. „Je tam“, kričí Peťo. Je to jeho prvý väčší tajmeň a hoci má „len“ 73 cm, má z neho radosť. Potom nahadzujeme aj my. Záber ale nemáme a tak smerujeme do zátoky. Na rotačku ulovím 2 lenokov a šťuku. Vlastík pridáva jedného lenoka. Je vidieť, že ryby dostali včera na frak a už nie sú také aktívne. Pokračujeme raftom dolu. V hlavnom toku sme ulovili ale iba zopár rýb. O niečo nižšie sa koryto delí do ramien. V jednom z nich Vlastík ulovil 80 cm šťuku a my pridávame pekných lenokov okolo 60 cm. Tesne pred brodom, kde nás čakal UAZ, Peťo V. ulovil na malé vobleríky dvoch asi polmetrových tajmeňov. Peťovi to s menšími nástrahami išlo dobre. Ulovil veľa rýb, ale menšej veľkosti.

Koniec sveta

            Na ďalší deň sa necháme vyviezť nad kemp a splavíme to dolu. Počasie sa umúdrilo. Je jasno, ale dosť chladno a veterno. Voda sa začína čistiť a pomaly klesá. Ráno musíme najskôr vytiahnuť UAZ z bahna. Hoci sme Togimu hovorili, aby ho nechal na kopci, nedal si povedať a v podmáčanej stepi pred kempom zapadol. Postupne pomocou dreveného trámu a páky vyťahujeme každé koleso. Potom sa necháme vyviezť hore a splavíme to až do kempu. V hlavnom toku sa bavíme s menšími rybami a zastavujeme v zátoke, kde sme už chytili pár šťúk. S námahou brodíme cez vrbiny k vode. Práve, keď sa chystáme nahodiť, počujeme Peťa V., ako na nás volá, že má slušnú rybu. Keďže som mal so sebou jediný foťák, vrátil som sa za ním, aj keď sa mi cez bažiny príliš nechcelo. Vo chvíli, keď som k nemu došiel, Peťo vylovil z vody 91 cm tajmeňa. Peknú rybu ulovil pod brehom, v takmer stojatej vode na vobler, ktorý vyrobil Peťo Kácel. Spravím mu pár fotografií a vraciam sa za ostatnými do zátoky. Prehadzujem zaujímavé miesta. Okrem jedného lenoka ale záber nemám. Vlastík s Peťom K. sa vracajú zo zátoky. Vlastík chytil jednu šťuku a ďalšia mu odhryzla Cormorana. Peťo K. chytil na môj vobler svoje prvé dve šťuky. Spoločne sa vraciame k raftu, kde nás čaká Peťo V. Zapijeme Peťov úlovok pohárikom slivovice a postupujeme dole prúdom. Prelovujeme každé zaujímavé miesto, ale okrem niekoľkých menších rýb nič zaujímavé neulovíme. Zdá sa mi, že voda začína opäť stúpať a kaliť sa. Po príchode do kempu neverím vlastným očiam. UAZ je opäť zapadnutý. O zábavu máme teda postarané. Po teplej sprche si opäť nachádzam vo vlasoch kliešťa. To už je asi trest, okrem mňa nikto kliešťa nemal. Nevadí, zajtra to bude ďalšia slušná ryba, doberám si kolegov. S príchodom noci sa obloha zatiahla a v diaľke vidno blesky. Vyzerá to na peknú búrku. Unavený zaspávam a budím sa okolo druhej v noci na silné hrmenie a vietor. Na jurtu bubnujú prvé kvapky. Idem sa pozrieť von, ale dvere sa nedajú takmer otvoriť. Vonku je vidno ako cez deň. Blesky križujú oblohu všade okolo nás. Vyzerá to, ako keby niekto zapínal neónky na oblohe. Do jurty nám začína tiecť. S Gončikom presúvame pri svetle čeloviek veci do kúta, kde netečie, keď v tom prudký vietor takmer zvalí jurtu. Z hornej časti nám vypadávajú podpery. Snažíme sa ich dať naspäť a Gončik priväzuje jurtu o kovovú pec a kartóny s vodou. Nemám ani odvahu sa ísť von pozrieť, ako sú na tom chalani vo vedľajšej jurte. Keď Gončik zapáli hrubú sviečku a začne sa modliť, prechádza ma akýkoľvek humor. Rozmýšľam, čo urobím, ak vietor strhne jurtu do rieky. Gončik mi vysvetľuje, že takáto silná búrka netrvá zvyčajne dlho. Asi o piatej hodine konečne besnenie utícha a ja vychádzam von pozrieť, čo búrka napáchala. Chalani sú takisto hore. Ich jurta vydržala, aj keď tiež premokala. Ako obchádzam tábor, zbadám na druhom brehu rieky v krovinách raft. Večer ho Mongoli vytiahli na breh, ale silná búrka a vietor ho strhli do vody. Spolu s ním aj veslá a pumpu, ktoré v ňom boli uložené. Neviem si predstaviť, ako sa k nemu dostaneme. Druhý raft nemáme a rieka sa nedá prebrodiť. Ako sa vietor ukľudňuje, raft sa uvoľňuje z druhého brehu a silný prúd ho strháva dolu. Na nohách je už celý tábor. Bežíme na neďaleký kopec, z ktorého je vidieť do diaľky. Vidíme, ako sa prúd pohráva s loďkou a asi kilometer pod kempom sa zachytáva na druhom brehu v kríkoch. Bez loďky sme stratení. Gončik hovorí, že prúd nie je silný a pokúsi sa preplávať na druhú stranu. Príliš sa mi to nepáči. Voda má len 5 - 6 stupňov, podobne aj vzduch a naviac Gončik má už 65 rokov. Nedá sa však odhovoriť. Navlečieme ho do Vlastíkovho neoprénu a záchrannej vesty a už brodí cez močariny k rieke. Ja sa navliekam do broďákov, pôjdem za ním. Do vrecka pridávam fľašu vodky. Kým som sa obliekol a prebrodil cez vrbiny, Gončika už na brehu nevidím. Nie je ale ani na druhej strane. Kričím na neho, ale nikto sa neozýva. Myslel som, že zablúdil niekde vo vrbinách. Ostatní z kopca videli, ako skočil do vody (čo som ja nevedel) a nevidel som ho doplávať na druhú stranu. Našťastie táto panika netrvala dlho a asi po 5 minútach sa na druhej strane medzi kríkmi objavil Gončik. Prúd ho totiž odniesol trocha nižšie a kým sa dostal cez kríky k člnu, chvíľu to trvalo. Problém ale nastal s tým, ako sa dostane naspäť na našu stranu, pretože veslá neboli v člne a odniesol ich prúd. Pri tej smole som zbadal asi 300 metrov nad člnom v kríkoch jedno veslo. Snažím sa Gončikovi vysvetliť, kde vidím veslo, pretože on ho z brehu nevidí. Našťastie ma pochopí, vytiahne veslo z kríkov a pádluje naprieč prúdom. Voda ho odnesie asi 200 metrov podo mňa. Snažím sa prebrodiť za ním, ale takmer sa mi naberie voda do broďákov. Konečne som pri ňom v rafte. Otváram fľašu a obaja si dáme riadny dúšok. Potom pádlujeme ku skale a chalani s Mongolmi nás vytiahnu hore. Vrátime sa do júrt, zjeme raňajky, vypijeme teplý čaj a už rozmýšľame, čo urobíme. Zmena počasia a kliešť vo vlasoch by mali priniesť výsledok. S jedným veslom sa ale s člnom nedá ísť. A tak pobehujeme po brehu a asi 500 metrov dolu na druhom brehu zbadáme kúsok vesla. Beriem do člna Vlastíka a smerujeme k nemu. Už máme veslá dve a tak nakladáme aj oboch Petrov a vyrážame. Sledujeme oba brehy a asi po 5 km, keď zastavíme zachytať si, zbadá Peťo K. aj tretie veslo. Keby sme tu nezastali, určite ho minieme. S rybami je to slabé, chytili sme iba zopár malých rybiek. Neuveriteľné, ale o niečo nižšie zbadáme aj štvrté veslo. V diaľke sa objavujú blesky, obloha sa zaťahuje a začína fúkať silný vietor. Napriek tomu neodoláme a zastavujeme v zátoke tajmeňov. Nasadzujem úspešného 3stana a po chvíli mám záber. Tajmeň má 62 cm, ale potešil. Peťo K. pridáva takmer rovnakého lenoka. Vlastík smeruje do zátoky. Šťuky už ale na voblery nereagujú a tak skúša veľké smáčky, ktorými nás vybavil David Havlíček (www.nastrahy.cz). Po chvíli na mňa kričí a vidím, ako bojuje so slušnou šťukou. Fotím ho s krásnou 90-centimetrovou zubaticou a na rotačku pridávam pekného lenoka. V zápale lovu som si ani neuvedomil, ako sa búrka priblížila. Naháňam preto všetkých do raftu a zo všetkých síl pádlujeme dolu prúdom. V silnom vetre takmer nepočujeme lomoz v kríkoch. Kúsok pred nami skáče do vody statný los a pláva na druhú stranu. V diaľke vidíme UAZ a kým naložíme raft a veci, začína pršať. Sme radi, keď dorazíme do kempu a čaká nás vykúrená jurta a teplé jedlo.

Peťo Kácel s krásnym exemplárom pseudoboleňa uloveným na vlastnoručne vyrobený vobler

Posledný deň v kempe a cesta späť

Pred nami je posledný deň lovu. Takmer celú noc pršalo a ráno je veľmi chladné. Pôjdeme hore až k vojakom a pri ove nás počká šofér s autom. Ryby nie sú pri chuti a dlho nemôžeme nič chytiť. Dokonca ani v šťučej zátoke nemáme záber. Úspešný je iba Peťo V., ktorý chytil asi 70 cm šťuku. Na mieste, kde sa hlavný prúd rozlieva do šírky, má Peťo Kácel na vobler vlastnej výroby záber. Ryba statočne bojuje a som zvedavý, čo to bude. Nádherný, 70 cm pseudoboleň nám zdvihol náladu. Na rovnakom mieste pridávam 60 cm lenoka a osatní zopár jalcov. Poslednú rybu výpravy som ulovil takmer pod autom. Asi 40-centimetrový tajmeň je symbolom rodiaceho sa života a uzatvára náš zoznam úlovkov. Som si istý, že pri trochu lepších prírodných podmienkach by to v tejto časti Mongolska mohla byť nádherná rybačka. Večer balíme veci a chystáme sa na cestu do Čojbalsanu. V kúte pod linoleom nachádza Vlastík svoju mastičku rozhryzenú od myší. Pôvodne nás obviňoval, že sme mu ju schovali a tak si ho doberáme, že si s ňou asi natierali zadok myši. Vyrážame skoro ráno. Lúčime sa s osadenstvom kempu. Vymeníme si drobné darčeky. Čaká nás namáhavá cesta cez step. Večer by sme mali byť na mieste a ráno by sme mali letieť do Ulanu. Dúfam, že nebudeme mať žiadne problémy s autom a cesta nebude príliš rozmáčaná. Všetko ubieha v pohode, popíjame poslednú fľašku vodky, ktorú sme si odložili. Asi v tretine cesty nás zastavujú vojaci. Kontrolujú doklady a dezinfikujú nejakým postrekom celé auto. Aj my si musíme vydrhnúť ruky nejakým roztokom. Čakáme, kým nám vrátia doklady. Samozrejme dávajú si na čas a keď nám už začína dochádzať trpezlivosť, vychádza vojak a vysvetľuje nám, že nás ďalej nepustí, pretože v oblasti, kde sme boli, vypukla nejaká choroba dobytka. Nič iné nám už ku šťastiu nechýba. Nasleduje dohadovanie a odvolávame sa na Gončika. Tomu sa ale nedá dovolať, inak by s vojakmi spravil poriadok. Nakoniec nás asi po dvoch hodinách púšťajú ďalej s tým, že v stepi je ešte jedna hliadka. Tej musí Gončik zavolať a zaručiť sa za nás. Všetko im prisľúbime, ale je nám jasné, že keď sme sa mu nedovolali doteraz, nepodarí sa nám to ani neskôr. V oblasti, kde sme boli, totiž nebol skoro žiadny signál. Šofér Togi nám navrhuje, že zvolí inú, síce dlhšiu cestu, ale mali by sme sa vyhnúť hliadke. A tak sa trmácame cez step. Slnko zapadlo, všade je tma, keď v diaľke konečne zbadáme svetlá Čojbalsanu. Už sa v duchu vidíme v posteli, keď nám zrazu zasvieti do tvári reflektor. Hliadka nás zastavuje len pár metrov od mesta. Znovu pýtajú doklady a povolenie na vjazd. Togi sa s nimi chvíľu naťahuje a potom nám hovorí, že policajt chce úplatok, či sme ochotní mu niečo dať. Dali by sme mu asi čokoľvek, ale vypýta si iba 2 litre benzínu. Vyťahuje nám z nádrže hadičkou benzín do fľaše od Coca - Coly a potom už pokračujeme do hotela. Teplá sprcha a chutná večera nám vylepšia náladu. Ráno si ešte stihneme pozrieť mesto a potom odlietame do Ulanu. Tu nás už čaká Enche a ubytuje nás v hoteli. Pozrieme si mesto, kúpime nejaké suveníry. Nasleduje spoločná večera v mongolskej reštaurácii Altaj a odznaky spoločnosti Ingol za najväčší úlovok. Skoro ráno sa presúvame na letisko. Do Moskvy máme letieť s mongolskou spoločnosťou Miat, ktorá nás nemilo prekvapí vysokými poplatkami za tubusy a nadváhu. V Moskve máme 6 hodín čas, ktorý si krátime čítaním ruských rybárskych časopisov. Neverím svojim očiam, keď v jednom z nich chalani nájdu moju fotku. V Budapešti nás čaká Mirko a domov prichádzame tesne po polnoci.

Podmienky v Mongolsku boli tentoraz naozaj ťažké. Ukázalo sa ale, že dobrá partia dokáže zvládnuť aj nepriazeň prírody. Už teraz sa teším na budúci rok a ďalšiu expedíciu. Chcel by som absolvovať letnú, pomerne náročnú expedíciu na koňoch do hôr na rieku Delgermoron. Ak sa mi podarí šťastlivo vrátiť, opäť sa s vami podelím o zážitky.

Jaroslav Sámela