Zubáč je bezpochyby najatraktívnejšou a najčastejšie lovenou dravou rybou na väčšine údolných nádrží a kaprových úsekov riek. Veľakrát som sa zamýšľal nad tým, čím si táto ryba vyslúžila takú obľúbenosť v prívlačovej obci. Veď nedorastá do gigantických rozmerov ako sumec a ani nie je nejakým urputným bojovníkom. Má síce najkvalitnejšie mäso spomedzi všetkých dravcov, ale nemyslím si, že to je hlavným dôvodom atraktivity tejto ryby. Pravdepodobne by som sa mal začať zamýšľať nad spôsobom života, lovu a zvykmi zubáčov.

Všetko sú to pre väščinu rybárov známe fakty a preto iba v krátkosti popíšem z pohľadu lovu tie najdôležitejšie z nich. Asi tým najdôležitejším je ten, že zubáč je hejnová ryba so špecifickými „sociálnymi" väzbami vo vnútri stáda. Hejno tvorí niekoľko jedincov podobnej veľkosti. Väčšinou loví spoločne a celé hejno taktiež preferuje približne rovnakú korisť. Keď sa nám teda podarí uloviť zubáča loviaceho na hladine beličky, je veľmi pravdepodobné, že aj ďalší záber príde na podobnú nástrahu na hladine. Naopak pokiaľ ulovíme zubáča pri dne je veľmi pravdepodobné, že aj ostatné zábery prídu z oblasti dna. Pri prebytku potravy veľmi často prebieha lov zubáčov v niekoľkých fázach. V prvej fáze sa loviaci dravci snažia zraniť čo najväčšie množstvo rybiek a cvakajú po všetkom, čo sa v ich okolí pohne. Toto besnenie väčšinou trvá veľmi krátko. Potom nasleduje druhá fáza a ryby, ktoré boli menej úspešné a nestihli sa nažrať v prvej fáze paberkujú a zbierajú zranené rybky. V tejto fáze sa mi podarilo uloviť veľa trofejných rýb, ktoré akoby parazitovali na práci svojich menších a šikovnejších kolegov. Veľký trofejní zubáči sa podľa môjho názoru zdržujú na okraji hejna menších rýb. Po zbere ranených rybiek nasleduje po nejakom čase zasa prvá fáza. Táto prestávka trvá v lepšom prípade pár minút, v horšom aj pár hodín. Občas sa stáva, že zubáče sa stihnú za pol hodinu nažrať a ja mám pár záberov a potom sú dlhé hodiny apatické voči všetkému a s dlhým nosom odchádzam domov. Pri ustálenom počasí zubáče lovia vo veľmi pravidelných intervaloch aj niekoľko dní. Veľmi ľahko to pri častejšom pobyte pri vode odpozorujeme. Zubáč je nočný dravec a je teda veľmi pravdepodobné, že najviac záberov budeme mať pred alebo na rozvidnení alebo za súmraku a krátko po ňom.

Ja lovím zubáče iba dvomi spôsobmi, buď na hladine a v tesnej blízkosti hladiny na povrchové voblery, alebo v blízkosti dna na gumičky alebo potápavé spodové voblery. Stred vodného stípca chytávam veľmi zriedka. Je hlavne problematické nájsť v hlbšej vode zubáče loviace vo vodnom stĺpci. Rieka a vodná nádrž v mojom okolí má maximálnu hĺbku do 5 metrov. S lovom na hlbokých vodných vádržiach mám veľmi málo skúseností. Tento fakt som považoval za potrebné zdôrazniť, lebo pred pár dňami som bol na pretekoch na Oravskej priehrade a Zemplínskej šírave a naozaj sa lov nad hĺbkach 9-15 m od mojich zažitých skúseností veľmi odlišoval. Ako teda lovím väčšinou zubáče? V prvom rade si nájdem nejakú hranu, prekážku či rastliny. Váhu hlavičky používam podľa možnosti čo najľahšiu. Musí byť taká, aby sa ledva dotýkala dna. V závislosti od prúdu používam najčastejšie hlavičky v rozmedzí 2 - 5 g. Nástrahou môže byť twister, riper či kopyto do 10 cm. Väčšinou vediem nástrahu približne v 45-stupňovom uhle na prúd a nechávam ju veľmi pomaly prirodzene splavovať a občasným veľmi jemným pošklbnutím ju oživujem.Väčšina záberov pricházda besprostredne po tomto pošklbnutí, keď sa nástraha prudšie odlepí odo dna a následne začína pomaly prepadávať späť na dno. Vedenie gumy je čo najpomalšia a na škodu nie sú ani dlhšie prestávky vo vedení nástrahy. Mojimi najobľúbenejšími farbami sú najmä rôzne odtiene bielej perlete, žltej, zelenej a oranžovej farby. Výborné sú aj číre gumy so zlatými alebo striebornými flitrami. Zubáče bezpochyby milujú fluo reflexné farby a určite sa oplatí s nimi experimentovať.

Prírodné vzory sú výborné najmä na staršie a opatrné ryby. Pri používaní prírodných farieb sa však musíme pripraviť väčšinou na trochu menej záberov, ale som presvedčený, že máme oveľa väčšiu šancu na trofejnú rybu. Keď túžite uloviť trofejnú rybu, je potrebné robiť veci trocha inak, ako sme zvyknutí - napríklad dlhé prestávky vo vedení nástrahy, pošklbávanie na mieste, dlhšie výpady od dna ako robíme obvykle alebo aj úplne monotónne pomalé, či rýchlejšie priťahovanie nástrahy bez pošklbávania či oživovania. Priznám sa, že Svätý Peter mi naozaj doprial, čo sa týka trofejných zubáčov. Často bol úlovok starej opatrnej ryby iba vecou náhody, ale pri väčšine veľkých zubáčov som robil veci trochu inak ako obvykle. Často aj neúmyselne a pri spätnej rekapitulácii faktov, ktoré predchádzali záberu prvých trofejných rýb som sa snažil následne v ďalších lovoch zopakovať to, čo bolo účinné, alebo vymyslieť niečo nové.

Záverom by som chcel každému, kto sa rozhodne k lovu zubáča, popriať veľa trpezlivosti a fantázie, ktorú budeme určite potrebovať. Napriek tomu, že zubáč vyzerá ako obrnenec, je to ryba veľmi citlivá na nešetrné zaobchádzanie a preto, keď sa rozhodneme darovať zubáčovi slobodu, urobme to z náležitou opatrnosťou. V budúcnosti budete za to určite odmenení v podobe krásnych zážitkov s trofejnými zubáčmi.

Juraj Mrázik

www.maxxo.sk