A je to tu. Čas, keď po dlhej, celodennej robote, môžeme konečne vyraziť na ryby. Vedľa mnohých iných vecí má prívlač aj tú výhodu, že nemusíme venovať polovicu dňa baleniu vecí potrebných k rybačke. Stačí nám jeden prútik s navijakom, nejaké krabičky s nástrahami a môžeme vyraziť k vode. Kvôli dobrej rybačke nemusíme sedieť týždeň na brehu, vysoko nám stačia aj 2-3 hodinky a môžeme byť bohatší o veľa krásnych zážitkov.

Je štvrtok a už o pol piatej popoludní sa stretnem s mojim stálym spolupáchateľom (samozrejme s Tiborom), aby sme mohli spoločne vyraziť na popoludňajšie jalce na jednu blízku rieku. Je začiatok prívlačovej sezóny. Teraz každý rybár, ktorý má aj jednu hrdzavú plandavku, vláči ju všade, kde len môže nahodiť. Snažili sme sa nájsť také miesto, čo nie je až tak frekventované, ale namiesto rybárov je tam veľa rýb. Kto hľadá, ten aj nájde, znie porekadlo. Trošku sme mali problémy so zaparkovaním pri vode, ale nakoniec sme úspešne zvládli aj to a mohli sme sa obliekať do našej letnej rybárskej uniformy. Jedno z našich najobľúbenejších počasí pri love rýb je to, keď je možné brodenie vo vode aj v krátkych nohaviciach.

Začali sme chytať tam, kde by začal asi každý na tomto úseku. Skaly, prekážky vo vode a troška silnejší prúd. Všetko sedí, len ryby tu asi nie sú. Musíme zmeniť miesto. Našli sme ďalšie miesto, ktoré bolo oveľa plytšie. Silný prúd a štrk na dne. Dúfali sme, že aj naše milované jalce si tiež všimli, že to je pre nich vyhovujúci úsek. Všimli. Ostáva nám už len nájsť tie vhodné nástrahy. Fungujú mi na takýchto miestach dobre rotačky, len nie tu a teraz. Výnimka potvrdzuje pravislo a tak sme skúsili dať šancu aj povrchovým nástrahám. Na prvé hody sme hneď dostali razantné zábery. Hlavne Iwashi Pencil od Cormoranu zaujal našich šupinatých kamarátov, ale ani chrobáky ich nenechali bez záujmu. Po pár menších jalčekoch a boleňoch ustúpila začiatočná aktivita. Nevadí, poďme nižšie, na hlbšie miesta, tam asi skôr nájdeme aj nejaké staršie jedince.

 Milovali povrchovky

Na dnešnú rybačku som si vybral jednu z noviniek od Cormoranu. Tento vynikajúci prút je jedným zo sérii TX 4 a volá sa Jaala. Má 210 cm a vrhaciu záťaž 2-12 g. Vzhľadom na nízku cenu je to naozaj dobrý prút. Spodná, korková rúčka je elegantná a držanie je pohodlné. Má stredne parabolickú akciu, vďaka čomu má dosť rezerv na to, aby sme vedeli úspešne zdolať aj väčšie ryby. Blank je štíhly a so svojimi 110 gramami je prút celkovo ľahučký. Keď nalistujeme v katalógu, tak sa tam môžeme dočítať, že tento prút má ultralight akciu. S tým ja osobne moc nesúhlasím, lebo tento prút je ozaj rýchly a môžeme s ním ťahať aj 7 cm wobblery v silnom prúde. Pre mňa ultralight akcia znamená niečo iné. Na menšie a stredne veľké rotačky je tiež ideálny a tak som zvedavý, ako sa bude správať pri jigovaní. Na malé wobblery, ako napríklad Cormoran Baby Shad, je perfektný. Vieme s ním relatívne ďaleko hádzať (samozrejme to závisí aj od silonu/šnúry, od nástrahy, atď.), presnosť hodov je výborná a zvyšok už je len na rybárovi. Tento prút je nástupcom známej ULX sérii a podľa môjho skromného názoru zaslúžene prevyšuje svojho predchodcu. Vlastním aj jeden prút z ULX sérii. Keby som ich chcel porovnať, tak sú si v mnohom podobné, ale aj tak odlišné. ULX používam skôr na gumovanie, lebo je citlivejší. Je možné, že tento rok v podobe Jaala odhalím nového šampióna. Do ďalšej analýzy by som nešiel. Každý nech si zoberie prúty do ruky a vyskúša si ich. Keď má na to možnosť, tak kľudne aj celú sériu prútov TX. Dovolím si tvrdiť, že aj skúseným rybárom pripraví milé prekvapenie.

Nováčik

Nováčik a jeho predchodca

V love sme stále pokračovali dole prúdom. Tibor hádzal na ľavú stranu, kde bola plytčina a ja som chytal pravú stranu, kde sa nachádzala pri brehu oveľa hlbšia voda. Aj nástrahu som si vybral vhodnú na tento úsek. Čo iné by som si mohol vybrať, ako Cormoran Baby Shad. Mám rád tohto drobčeka, lebo za môjho prvého jalca cez 50 cm môžem ďakovať práve tejto nástrahe. Odvtedy mi pripravil veľa ďalších príjemných chvíľ. Dúfal som, že aj teraz prinesie nejaký výsledok. Ani som nemusel na záber dlho čakať. Najprv dva nepremenené zábery a potom krásny jalec, ktorý nám dal najavo, že sme na správnej ceste.

Baby Shad ani teraz ma nesklamal

Tibor skúšal loviť boleňov a s celkom dobrým úspechom sa mu to aj darilo. Veľa krásnych záberov mal na povrchový vobler. Ani sme nebrodili ďalej a radšej sme chytali pod brehmi. Ako keby pred nami bol jeden neviditeľný pás. Podvedome sme cítili, že odkiaľ môžu prísť zábery. Zľava bolene, zprava jalce a s radosťou útočili na nástrahy, ktoré sme im ponúkali.

Silné a zdravé ryby

Jediný odvážlivec na rotačku

Nástrahy typu walk the dog nenechali ani jalcov len tak bez reakcie. Vehemetne útočili na hladine plávajúcu nástrahu. Úspešne, aj neúspešne. Najväčší jalec dnes tiež prišiel na Iwashi Pencil, ale moc sa mu nechcelo byť pred fotoaparátom a radšej vynechal titulné foto. S parádnym skokom, za čo by mu na olympiáde dali aj 10 bodov, vyskočil z Tibiho rúk a zmizol pred nami. Ako všetkému, aj tomuto čarovnému dňu sa pomaličky blížil koniec. Už sa nám zdalo, že úsek je vychytaný. Ale bolo to len zdanie. Vymenili sme si strany. Tibi hádzal napravo, ja naľavo. Toto hneď malo aj výsledok.

Navždy bude môj najobľúbenejší wobbler

Tam, kde dovtedy jalce útočili na hlbšie idúce nástrahy a bolene atakovali povrchovky, sme zmenou nástrahy dosiahli opäť nejaké zábery. Už viackrát sme zažili, že miestá, ktoré sa zdali už pomaly prázdne, zmenou nástrahy zase ožili. Stačí aj o 1-2 cm menšia nástraha, alebo dať na karabínku inak pracujúci wobbler a môžeme pokračovať v úspešnej rybačke. Pohli sme sa hore prúdom a z tých miest, ktoré sme už raz poprehadzovali, sme opäť chytili nejaké pekné ryby.

Kto raz zacíti moc povrchových nástrach, nikdy ich nezloží

Ale na veľa dobrých miestach sme nemali ani jeden záber. Hĺbka bola ideálna, prúd takisto, kríky nad vodou, ale ryba nikde. Ale tam, kde na brehu bola hustá vegetácia, tak tam pod nimi sa nachádzali aj jalce, ktoré sa tu cítili v bezpečí. Aj som robil jednu skúšku. Vytypoval som si jeden krátky úsek, kde na hornej časti bol jeden strom, breh bol suchý a spodnú časť zavrel jeden veľký kameň. Medzi tou suchou časťou a kameňom bola na 3 - 4 metrovom úseku hustá tráva. Samozrejme tam, kde breh bol suchý, neboli ani ryby, ale pri tráve sa ukrývali pekné jalce.

Keď sme sa pozreli na odchytaný úsek, skonštatovali sme, že zábery sa začali od tých častí, kde bola na brehu hustá tráva. Kde skončila vegetácia, alebo na brehu boli nejaké kamene, tak tam sa nezdržiavali ani ryby. Nakoniec sme zažili veľmi vydarenú rybačku. Ryby neboli kapitálne, ale nás potešili, hlavne takto narýchlo po práci. Zase sme získali pár cenných skúseností, ktoré v budúcnosti môžeme úspešne využiť. Našli sme jedno nové miesto, ktoré nám aj v budúcnosti môže priniesť veľa príjemných chvíľ pri love rýb.