Na Slovensku sa vyskytujú živočíchy a rastliny, ktoré sa nevyskytujú takmer nikde na svete. Ak by som mal vybrať rastlinu, ktorá by reprezentovala našu krajinu, bol by to asi plesnivec alpínsky. Z cicavcov kamzík, z vtákov orol a medzi rybami by to určite bola hlavátka. Kedysi sa pomerne často vyskytovala v stredných a horných tokoch našich najväčších riek. S budovaním priehrad a elektrární sa jej teritórium značne obmedzilo. Dnes ju nájdeme v obmedzenom množstve v riekach Váh, Orava, Poprad, Dunajec, Hron, Kysuca, Turiec a Hornád. Mnohí rybári neváhajú precestovať tisíce kilometrov do Ruska, Číny či Mongolska, aby ulovili túto vzácnu rybu. U nás hlavátku môžeme loviť od 1.11. do 31.12. na špeciálne povolenie a loviaci si môže ponechať jeden kus. Loví sa prevažne na prívlač alebo muškárením. Uloviť hlavátku je vrcholom rybárskeho umenia, ale aj akousi odmenou pre rybára za jeho trpezlivosť a snahu.

Minuloročná sezóna zo začiatku rybárom príliš nepriala. Nezvyčajne teplý november nebol typickým počasím pre lov hlavátky. Aktívna biela ryba - jalce, podustvy, belice, či mreny jej poskytovali dostatok potravy. Moja prvá vychádzka skončila ulovením zopár kapitálnych jalcov a dvoch pstruhov. Od kolegov som dostal podobné informácie o úlovkoch. V priebehu novembra ulovili iba niekoľko menších hlavátok, z ktorých iba jedna presahovala dĺžku 70 cm. Začiatkom decembra sa počasie ochladilo, začalo mrznúť a miestami sa objavil aj sneh. Opäť vyrážam k vode, ktorá sa oproti začiatku sezóny výrazne ochladila a prikalila. Lovím na voblery a gumy, moja celodenná vychádzka ale končí bez záberu. V týždni dostávam od kolegu fotografiu asi 110 cm hlavátky. To mi dodáva nový impulz a opäť smerujeme s parťákom k vode. Počasie sa stabilizovalo. Teploty v noci klesajú pod bod mrazu, cez deň je niekoľko stupňov nad nulou. Voda je mierne zvýšená a prikalená. Brehy sú pokryté snehom. Počasie nám celkom praje. Pri vode takmer na každom lepšom mieste stretávame rybárov. Ak je to možné, snažíme sa rybárom vyhnúť. „Vytočila" ma ale skupinka, ktorá nás doslova prenasledovala. Na jednom mieste nás takmer prešli terénnym autom a hoci videli, že rozbaľujeme udice a smerujeme k vode, zaparkovali takmer až v koryte. Rozostúpili sa okolo jamy a s našitými rybičkami prehadzovali sľubné miesto. Hluk, ktorý pri tom spôsobili, ich vopred odsúdil k neúspechu. Presúvame sa preto o niekoľko kilometrov nižšie. Do večera záber nemáme.

Počas ďalšieho týždňa sa mierne oteplilo. Napadaný sneh sa roztopil a my opäť smerujeme k vode. Je to moja štvrtá vychádzka. Voda je prikalená a asi o 15 cm zvýšená nad normál. Teplota sa pohybuje okolo nuly. Zrána sa nad vodou drží hmla. Lovím na vobler v svetlej farbe s pomerne agresívnym chodom. Dopoludnia prejdeme niekoľko sľubných miest, záber ale nemáme. Okolo obeda sa ukáže slnko. Na hladine vidím krúžkovať lipne. Mením vobler za plytšie chodiaci typ prírodnej farby. Prichádzame k miestu, kde hĺbka vody dosahuje 1 - 1,5 metra. Nie je to typické hlavátkové miesto. Asi na tretí hod cítim náraz do nástrahy, potom ešte jeden a prudko zasekávam. Zásek sedí. Ryba uniká dolu prúdom. Chvíľu sa preťahujeme a po chvíli zdolávam asi 70 cm hlavátku. Ryba nemá žiadne poškodenie, je zdravá a tak ju vo vode vypínam a púšťam späť.

Na ďalšej jame má záber aj kolega a zdoláva o pár centimetrov menšiu rybu. Je vidieť, že domáca organizácia sa dobre stará o zarybnenie. Patrí im moja vďaka a uznanie. Po obede sa presúvame o niekoľko kilometrov nižšie. Pozitívom je, že sme zatiaľ nestretli žiadnych rybárov. Lovíme na väčšie voblery prírodných farieb. Začína sa zvečerievať, ďalší záber sme zatiaľ nemali. Prichádzame k hlbokej pláni s veľkými skalami na dne. Silný prúd mi vynáša vobler k hladine a tak ho vymieňam za ťažší, hlbšie pracujúci typ svetlej farby. Vzhľadom na množstvo prekážok na dne bude mať asi krátku životnosť. Cítim ako naráža do dna. Zdvihnem ho do stĺpca a opäť nechávam klesnúť. Pri konci jamy vobler zrazu oťažie. Možno visím, ale aj tak automaticky zasekávam. Na druhej strane ucítim rybu. „Je tam !" kričím na kolegu, ktorý zišiel o niečo nižšie. Ryba sa drží pri dne, využíva silu prúdu. Párkrát sa mi ju darí pritiahnuť k brehu, ale vtedy prudko vyráža do hlbšej vody. Teraz oceňujem kvalitnú zostavu, ktorú používam aj v Mongolsku. V strede toku ryba zájde za kameň. Je vidieť, že dobre pozná svoje lovisko a vie, kde je jej šanca. Ja cítim, ako vlasec o niečo škrie. Rybou nemôžem pohnúť a tak radšej povoľujem a nechávam ju vyjsť z prekážky. Asi po 10-15 minútach ju konečne priťahujem ku brehu. Voda nám siaha takmer po pás a tak ju za chvost vyťahuje kolega. Má asi väčšiu radosť ako ja. Je vidieť, že mi úlovok dopraje. Ryba je pekne stavaná, v dobrej kondícii, bez akéhokoľvek poškodenia. Vo vode urobíme zopár rýchlych fotografií a tento krásny kus vraciame do vody. Chvíľu ju pridržíme v prúde a potom mizne v hĺbke. Dochytáme koniec pláne. Ďalší záber ale nemáme. Sme spokojní, dnešný deň sa vydaril. Je nám jasné, že sa nemusí opakovať možno aj niekoľko rokov.

Poslednú vychádzku som si plánoval pred koncom roka. Silné mrazy, ktoré aj počas dňa klesali pod mínus 10 stupňov, ma ale odradili. Napriek tomu som s tohtoročnou sezónou spokojný.

Hlavátka, perla našich vôd, ktorú nám závidia aj zahraniční rybári, si zaslúži našu pozornosť a ochranu. Ako chránený druh by mal mať zabezpečenú aj ochranu miest, kde sa vyskytuje. Budovanie stavieb na našich riekach, ochrana kormorána, či čierne skládky a komunálny odpad v našich riekach im určite neprospievajú. Prispieť k jej ochrane môžeme ale aj my rybári. Citlivou manipuláciou pri ich ulovení a púšťaní späť, podporou jej chovu a následného zarybňovania. Niektoré miesta, kde sa v minulosti vyskytovali hlavátky asi bude potrebné najskôr zarybniť bielou rybou, ktorej obsádka bola zdecimovaná kormoránmi. Stálo by možno za uváženie oficiálne povoliť vláčenie na lipňových vodách so špeciálnou povolenkou a takto získané prostriedky použiť na zarybnenie. Úplne zakázať prívlač na mŕtvu rybku na lipňových a pstruhových vodách, prípadne po ulovení hlavátku pustiť vždy späť do vody. Mnohé z týchto vecí sú na každom z nás. Verte, že príroda nám to vráti.

Jaroslav Sámela