Mongolsko 2015 – hľadanie strateného raja (2. časť)

Šťučia zátoka

Ráno vstávame o niečo skôr. Gončik nám hovorí, že autom sa dá prejsť ešte vyššie ako sme boli včera až k domčeku pohraničníkov. Ďalej je ale blato a autom neprejdeme. Ak si dobre pamätám, cca 5 – 6 km nad domčekom by mala byť zátoka, kde sme v minulosti chytili rekordné šťuky amurské. Tam sa chceme pozrieť a šofér nás počká pri domčeku. Po slušnom turistickom výkone prichádzame k rieke takmer presne k šťučej zátoke. Na brehu nachádzame stopy vojakov. Je vidieť, že tu niekto chodí na ryby. Napriek tomu verím, že ryby tu budú. V zátoke strávime takmer hodinu, skúšame všetky možné nástrahy, záber ale nemáme. V rieke nie je príliš veľa vody. Pokračujeme chvíľu proti prúdu, potom sa otáčame a vraciame sa dolu, aby sme stihli prísť k dohovorenému miestu. Asi po kilometri sa rozvetvuje na dve ramená. Pustíme sa tým, v ktorom sa nám zdá, že tečie viac vody. Rýb tu nie je veľa. Každý z nás počas dňa chytil asi 5 – 6 menších tajmeňov a podobne aj lenokov a pstruhov. Až na sútoku dvoch ramien, kde sa dostávame pred večerom, je pekné miesto s hlbšou vodou a množstvom skál. Laco na Max Rap bojuje s peknou rybou a zdoláva 92 cm tajmeňa. Zopár fotiek, ďalší hod a Laco má opäť rybu iba o centimeter menšiu. Viac záberov tu nemáme. Zdá sa mi ale, že sme už dohodnuté miesto stretnutia minuli a tak sa musíme vrátiť po druhom ramene naspäť. Na mieste, kde nás čaká šofér, v rieke vidím asi 45 cm dlhú rybu podobnú sihovi, akú som v Mongolsku ešte nechytil a ani nevidel. Na naše nástrahy ale nereaguje a tak sa vraciame do kempu.

 

01

 

Ďalší deň začíname na sútoku, kde sa darilo Lacovi. Dnes tu ale záber nemáme. Dlho sme bez záberu. Boduje iba Vlastík, ktorý na rotačku chytá menšie lipne a lenoky. Konečne popludní prichádzame k nádejnému miestu. Zúžený rýchly tok sa tu rozlieva do pláne s hĺbkou okolo dvoch metrov. Vlastík, ktorý ako jediný nosí dva prúty, prezbrojuje z rotačky na osvedčené Salmo Whitefish na tvrdšom prúte. V strede pláne má záber. Ryba mu prenasledovala vobler až k nohám, kým na neho zaútočila. Krásna zdravá 97 cm dlhá ryba plná síl mu dala zabrať. Na konci pláne pridávam dve menšie, asi 70 cm dlhé ryby, ale inak bol tento úsek rieky dosť skúpy na ryby. Vraciame sa preto do kempu o niečo skôr. Nedá mi to a kým sa chalani vyzliekajú z broďákov, beriem ľahký prút a idem sa pozrieť nad kemp. Rieka sa tu rozdeľuje na niekoľko ramienok. V jednom z nich v čistej vode vidím stáť troch pstruhov a asi 70 cm tajmeňa. Ramienko je široké iba 3-4 metre, ale hĺbka v ňom je okolo metra. Práve na takýchto miestach som nachytal najväčších pstruhov. Čo najtichšie sa približujem po brehu a 5 cm vobler dopadne na hladinu. Okamžite za ním vyrážajú všetci traja sibíráci. Ich pohyb zaujal tajmeníka, ktorý ich predbieha a útočí na nástrahu. Chvíľu sa preťahujeme, nakoniec však končí unavený na brehu. Náš súboj ale vyplašil pstruhy a tak sa posúvam nižšie. Spod strhnutého brehu vyráža pstruh za mojou nástrahou. V zapadajúcom slnku sa ligocú jeho boky a čierne bodky. O kúsok nižšie pridávam ďalších dvoch, asi 60 cm pstruhov a malého tajmeňa. V priebehu hodiny som si zachytal lepšie, ako za celý deň. Večer pri zeleninovom šaláte a pivku plánujeme ďalší deň. Lákajú nás kapitálne ryby, ktoré sme videli pod Jurovou skalou. Chystáme na ne nové nástrahy, plávajúce myši, gumy a jigy s perím. Ráno vstávame o niečo skôr. Budú ryby pod skalou? Zostupujeme opatrne dolu skalou a čo najtichšie sa prikrádame po brehu. V hĺbke pod brehom vidíme stáť dve veľké ryby. Zatiaľ nás nezbadali. Nástrahy hádžeme ďaleko za ne. Ryby na žiadnu z nich vôbec nereagujú. Neskôr sa jedna z nich otočí za Lacovou gumou, ale to je všetko. Ryby miznú v hlbine. Nižšie vidíme ďalšie dve ryby, ale žiadnu neprehovoríme k záberu a tak smerujeme ku kempu. Ryby väčšinou nachádzame na koncoch plání a na moje prekvapenie aj v plytšej rýchlejšej prúdnej vode. Je ich síce dosť ale väčšinou sú to tajmene do 80 cm.

 

02

 

Dolný Onon

Uvažujeme, čo ďalej. Radi by sme sa dostali ešte vyššie proti prúdu, ale vzhľadom na nízky stav vody sa nám zdá, že viac rýb je dolu pod kempom. Poverujeme teda Gončika, aby sa pokúsil zohnať od vojakov kone a sprievodcu, s ktorým by sme sa vybrali do horných partií rieky. Medzitým sa pozrieme dolu pod kemp, ale úsek si rozdelíme na dve časti. Asi v polovici cesty sa nám zdalo, že by bolo možné autom prejsť až k rieke a vyložiť tam raft. Nakladáme zásoby piva a vody, rybárske náčinie a desiatu, ktorú nám pripravila naša kuchárka. Nemusíme sa ponáhľať a tak dôkladnejšie prelovujeme jednotlivé miesta. Zisťujeme, že najlepšie nám fungujú plytšie chodiace tenké voblery v dĺžkach okolo 10 – 12 cm s nevýrazným prírodným sfarbením. Väčšie ryby, ak nie sú na love v plytšej vode, väčšinou stoja v hlbšej vode pod brehom. Na konci výplavu sú najčastejšie menšie ryby. Lenoci obľubujú stredne hlboké prúdy a ramená s pomalou vodou. Podobne aj sibírske pstruhy, ktoré sa radi ukrývajú v prekážkach pod brehom alebo v koreňoch a konároch.Postupne sa splavuje na rafte a prelovujeme zaujímavé miesta. Dnes sa najviac darilo Lacovi, ktorý ulovil 13 tajmeňov. Ja som ulovil 10, ale čo je horšie, stratil som kdesi repelent. Vlastík ulovil troch, ale vynahradil si to na lenokoch a pstruhoch. Pri Peťovej skale sme opäť videli dve pekné hlavátky, ale k záberu sme ich neprehovorili. Večer nás čaká pri moste šofér a vraciame sa do kempu.

 

03

 

Ďalší deň si chceme trochu oddýchnuť a nabrať síl. A tak sa len pešo motáme okolo kempu a na ľahké nástrahy sa bavíme lovom lenokov a pstruhov. Skúšame aj gumy. Ryby reagujú na pomaly pri dne vedené smáčky, nymfy a rippery v tmavých farbách. Zdá sa, že lov s ľahkou výbavou si nás získal. A tak aj na ďalší deň smerujeme pešo pod kemp. Pokúsime sa prejsť k ohrade, kde sme pred dvomi dňami vykladali raft. Fúka horúci vietor z Gobi, ktorý zaháňa dotieravý hmyz. „Alebo explodoval ten môj repelent", hovorím s úsmevom chalanom, pretože hmyzu naozaj ubudlo. Aj ryby sú pri chuti. Na ľahké zostavy chytáme množstvo lenokov a pstruhov. Vlastík dokonca na malý Cormoran oklamal 92 cm tajmeňa. Kráčam zamyslený , keď na štrku na brehu zbadám troch malých lipňov. Na horúcom slnku by bolo o chvíľu po nich. Tak ich vraciam do vody. Až potom mi prebleskne hlavou, čo asi robia na brehu? Keď sa lepšie pozriem do vody, zbadám asi 2 metre od kraja asi metrového tajmeňa . Ako sa naťahujem za prútom, ktorý som si odložil, keď som vracal lipňov do vody, vidím, že Vlastík ide ku mne. „Je tu ryba, počkaj chvíľu!", kričím na neho, štrkot kameňov spod jeho nôh ale rybu vyplašil, mizne v hlbšej vode a o nástrahy už nemá záujem. O kúsok nižšie prichádzame k miestu, ktoré ma okamžite zaujalo. Hlbšia voda, skaly, strhnutý breh na druhej strane – ideálne miesto. A tak prezbrojujem na väčší vobler. Prvý hod presne sedí a na dopad mám záber. Ryba sa chvíľu drží za balvanmi a potom vyráža dolu prúdom. Hoci mám jemnejšiu zostavu, na rybu si trúfam a snažím sa ju udržať. Pridržím ju v prúde a na hladine sa ukazuje ryba okolo metra. Na moje prekvapenie sa ale po chvíli vypína. Až keď vytiahnem nástrahu, vidím, že mi vyrovnala háčiky. Na jemnej zostave vyrovnať silné Ownery je priam neuveriteľné. Môj súboj sledujú aj chalani. Hneď, ako vypnem rybu, hádže na to isté miesto aj Laco. Rovnako ako ja má po dopade záber. Opakuje sa scenár ako cez kopirák. V prúde sa ryba vzoprie, na hladine sa ukazuje slušná ryba cez 120 cm. Ryba využíva svoju mohutnosť a silu prúdu. Nasleduje prudký výpad, trhnutie a šnúra praská, hoci Laco mal cievku dostatočne povolenú. Ešte ráno sa ma pýtal, či si naozaj berieme iba jemnú zostavu. Teraz sa to ukázalo ako chyba. Aj keď sme do večera chytili veľké množstvo rýb, žiadna z nich nepresiahla 80 cm. Večer Gončik priviedol do jurty mladého vojaka, ktorý hovorí, že pozná cestu medzi bažinami na vrch Ononu, kde sa dá prejsť autom. Priznám sa, že kone ma príliš nelákajú. Radšej sa pokúsime prejsť autom čo najvyššie a ďalej pôjdeme po svojich, pokiaľ sa bude dať.

 

04

 

Americká pláň

Pri mojej prvej ceste na Onon nás Ench zobral na pláň, ktorá bola plná tajmeňov. Pamätám si, že nás viezol autom medzi lesmi, bažinami a prešli sme aj niekoľko potokov. Na niekoľkých miestach musel dokonca sekerou vyrúbať tenšie stromy, aby sme prešli. Pláň nebola nejako zvlášť zaujímavá a doteraz neviem, čo sa na nej páčilo tajmeňom. Rovné dno bez prekážok, hĺbka okolo metra, s malým prítokom v otvorenej krajine, neboli zrovna ideálnym miestom. Zaujímavé bolo iba miesto na konci pláne, ktoré klesalo pod kamenitým brehom do väčšej hĺbky. Pamätám si, že na pláni stálo množstvo menších hlavátok. Chytili sme tu možno 15 – 20 tajmeních dorastencov a Peťo na konci v hlbšej vode 116 cm skušnú rybu. Pri druhej výprave sme sa už na toto miesto po smrti Encha nedostali. S pribúdajúcim časom som si toto miesto zidealizoval a čoraz viac som túžil znovu sa sem pozrieť. Nikde inde v Mongolsku som totiž na jednom mieste také množstvo tajmeňov nevidel. Tu som sa chcel teraz dostať. Ráno nám ale Gončik hovorí, že vojak, ktorý pozná cestu a mal ísť s nami, môže až na druhý deň. A tak plánujeme náhradný program. Pôjdeme sa pozrieť hore. Cez les prejdeme k rieke a pôjdeme pešo dole prúdom. Lenoci a sibíraci sú pri chuti a tak chytám na menší 9 cm vobler vo farbe pstruha. Prichádzame k miestu, kde Laco pred časom videl zaloviť hlavátku. Chalani sú podo mnou a tak nechávam vobler splaviť až pod ich nohy. V asi 50 cm vode sa zrazu zastaví. Asi visím, ale podvedome prisekávam. Prudký únik ma prekvapí a ja kričím na chalanov, že mám pod nimi rybu. V plytkej vode vidím, že ryba je dobre chytená v kútiku papule a tak si užívam súboj. Priznám sa, že 107 cm rybu som na tomto mieste nečakal. Chalani chytajú zopár menších rýb. Do Mongolska beriem vždy aj zopár nových voblerov na otestovanie. Postupne ich striedam a testujem ich účinnosť. Jeden mi pribalil aj Peťo. Gunki Itoka, ktorú mi pribalil, lieta ďaleko. Má 21 cm a do vody dopadá, ako keď hodíte tehlu. Chalani, ktorí sú podo mnou hundrú, že vyplaším všetky ryby. Ešte posledný hod a dám ju dolu. Vobler letí až úplne na koniec pláne, kde už asi nič nemôže byť. Vobler spôsobí menší výbuch, ale v tom istom okamihu cítim úder. „Je tam!", kričím na chalanov, ktorí neveriacky krútia hlavou. Ryba okamžite vyrazí dolu z plytčiny do úzkeho silného prúdu, kde ju strháva silný prietok. Neostáva mi nič iné, len bežať za ňou. Dolu sa mi ju podarí zastaviť a ďalšia metrovica je na brehu. Ulovíme ešte zopár lenokov a pstruhov a vraciame sa autom do kempu.

 

05

 

Gončik nám oznamuje, že ráno si máme privstať. Bude nás čakať vojak a pôjdeme hore, čo najvyššie ako sa bude dať. Vyrážame skoro ráno. Prejdeme úseky, kde sme lovili pred pár dňami. Cesta končí, ale mladý vojak nás vedie s istotou medzi bažinami. Občas sa zdá, že cez bahno neprejdeme, ale UAZ to nakoniec zvládne a my stojíme pri šťučej zátoke. Pokračujeme hore proti prúdu. Vody v rieke ubúda. Prichádzame k prítoku, ktorý má takmer toľko vody, ako Onon. V tejto riečke bolo v minulosti veľa pstruhov. Vyššie sme sa predtým nikdy nedostali. Niekde hore by mala byť „Americká pláň". Na chvíľu sa zastavujeme a skúšame, čo sa v rieke nachádza. Za voblermi nám vyrážajú krásne sibíraky a dokonca aj hlavátka. Vlastík, ktorý trochu zaostal, bojuje s rybou. Je to 93 cm tajmeň, ku ktorému pridávame niekoľko pstruhov okolo 65 cm a dvoch menších tajmeňov.

 

06

 

Nad nami krúži orol, ktorý tu má na suchom strome hniezdo. Čo viac si môže duša rybára želať? Keď sa nasýtime úlovkov z malého prítoku, vraciame sa k Ononu a pokračujeme hore prúdom. Koryto sa zužuje a ubudlo aj vody. Rieka na niektorých miestach nepresahuje šírku 7 – 8 metrov a aj ryby akoby sa postupne strácali. V bahme vidím čerstvé stopy medveďa a o kúsok ďalej vlka. Asi po piatich kilometroch sa predo mnou rozprestiera známe miesto. „Americká pláň", kričím na chalanov. Voda nám siaha sotva po kolená. Dno je pokryté pieskom, po rybách však ani stopy. Na mieste, kde sa vlieva malý potok je však trochu hlbšia voda. Nedá mi to a hodím tam malý vobler. Záber a asi 60 cm tajmeník mi dáva vedieť, že keby bolo dosť vody, mohli tu byť ďalší jeho súrodenci. Som spokojný a šťastný, že sa nám podarilo dostať na toto miesto. Ďalej už nemá zmysel pokračovať. Vraciame sa naspäť. V prítoku pridáme ešte zopár sibírakov a začína sa stmievať. Nad šťučou zátokou musíme prebrodiť na druhú stranu. Nedá mi to a párkrát hodím do zátoky. „Poď už", kričí na mňa Vlastík, „čo ešte chceš chytiť v tej bažine", pridáva sa Laco. „Sľúbil som Ti amurskú šťuku", odpovedám Lacovi, ktorý ešte šťuku v Mongolsku nechytil. Posledný hod a idem.

 

07

 

Vobler zastane, asi trávy – myslím si, ale pre istotu zasekávam. „Je tam!", kričím na celú zátoku. Neviem síce, či je to šťuka, ale pevne v to verím. Pod nohami sa mi ukazuje asi 80 cm šťuka. Vrátili sa aj chalani. „Sľúbil som ti ju, tak tu ju máš", vystatujem sa pred Lacom. Ten hádže do zátoky veľkú rotačku a čuduj sa svete, má záber. Jeho prvá šťuka je o niečo menšia. Sotva ju vrátime do vody, má ďalší záber. Ďalšia osemdesiatka je na brehu. Vymieňam vobler za plytšie chodiaci a mám aj ja takmer ihneď záber. Krásna 96-ka končí náš lov. Zotmelo sa, je už najvyšší čas na návrat. Dnešný deň sa vydaril. Splnili sa mi takmer všetky očakávania, ktoré som si pred touto výpravou stanovil. Vzhľadom na podmienky, ktoré tu panovali, sme dosiahli maximum, aj keď by to chcelo aspoň jednu hlavátku okolo 120 cm. Už počas dňa sme sa totiž dohodli, že sa vrátime o deň skôr do Ulanbátaru a pôjdemesi pozrieť pamätihodnosti. Ráno pomáhame Gončikovi zbaliť kemp. Servis, ktorý sme tu mali, patril k tým najlepším, aké som v Mongolsku zažil. Cesta prebieha bez problémov. V Ulanbátare nás už čaká hotel, ktorý nám zabezpečila Enche. Navštívime zlatého Budhu, starý chrám a kúpime zopár suvenírov. Ráno nasadáme na lietadlo smer Moskva – Viedeň. Skvelá partia, krásna príroda, množstvo rýb. Našiel som svoj rybársky raj. Dúfam, že vydrží čo najdlhšie.

Jaroslav Sámela

 

 

Partner

Reklamný prúžok
Rybárske centrum ORAVA

Partner

Reklamný prúžok
DAIWA CORMORAN - generálny sponzor slovenskej prívlačovej reprezentácie

Partner

Reklamný prúžok
Sponzor ligy juniorov LRU - prívlač

Reklama

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Reklama

Reklamný prúžok