Len čo sa vrátim z jednej cesty, už rozmýšľam, kam sa pôjdem pozrieť o rok. Nie je žiadnym tajomstvom, že som si zamiloval Mongolsko. Rozľahlá krajina s množstvom riek, rôznymi prírodnými podmienkami a rôznorodým druhovým zložením rýb či iných živočíchov je pre mňa stále veľkou výzvou. Podmienky na začiatku sezóny, počas nej, či na konci sú častokrát také odlišné, že by sa nedali asi preskúmať ani za celý život. Tento rok som sa bol pozrieť na začiatku sezóny (jún – júl) na jednej z najlepších lokalít na lov trofejných tajmeňov, na rieke Šiškid – kempy Chanagaj – Tengis. Pred pár rokmi som už na tejto rieke bol. Bolo to ale v jesennom období v mesiaci september, kedy sú asi najlepšie podmienky či už pre rybára (pomerne vyrovnané jesenné počasie 15 – 20 stupňov), ale aj pre ryby a ich lov. Človek si často kladie pred seba nové výzvy a skúša, čo vydrží. Podobné je to aj so mnou. Počasie v júni na Chanagaji, ktorý leží vo vyššej nadmorskej výške, býva rôzne. Môže vás prekvapiť mráz, sneh, ale i horúčavy. Najčastejšie je však toto obdobie spojené s prehánkami a topením snehu. S tým súvisí zvýšená hladina rieky, väčší prietok, či zakalenosť vody. Ako na tento stav reagujú ryby? Kedy a koľko žerú? Na akých miestach po zime sa zdržiavajú? To boli otázky, ktoré mi vírili hlavou.

Cesta na Chanagaj

S parťákom Lacom Mlynarovičom a tromi novými členmi zostavy Michalom, Zdeňkom a Lukášom sme 12. júna odlietali z pražského letiska smer Moskva, Ulanbátar, Murun, Tengis, Chanagaj. Partiu dopĺňal Martin, ktorý mal s nami zostať pár dní. Potom sa chystal za Catanmi, chovateľmi sobov, pôvodnými obyvateľmi týchto končín.

Takmer pravidelne kupujem v Moskve na letisku rybárske časopisy. Tento raz som sa v nich dočítal o výprave za tajmeňmi na Sachalin. Aj pre Rusov je lov tajmeňov vzácny. Nazývajú ho riečny tiger alebo pán rieky. Táto ryba je naozaj kráľom veľkých čistých riek, kde prakticky okrem človeka nemá prirodzeného nepriateľa. My ju ale nazývame zabijak. Práve pre jej silu, bojovnosť, nepoddajnosť, o čom sme sa mali možnosť presvedčiť o pár dní aj my. Prekvapilo ma ale, že Rusi si vážia aj lov lenoka – leoparda, ako ho nazývajú a ponúkajú výpravy na jeho lov. My sa na jeho lov príliš nezameriavame, čo je škoda lebo viaceré kusy, ktoré ulovíme dosahujú rekordné rozmery.

Cesta prebiehala bez väčších komplikácii (tentoraz dokonca aj Láďovi prišla všetka batožina). Tradične však meškal vnútroštátny let Ulanbátar – Murun, čo nám komplikovalo ďalší presun UAZ-om z Murunu na Tengis. Ak sme totiž nechceli zostať spať v niektorej dedine, museli sme cestovať cez noc, čo vzhľadom na kvalitu horských ciest nie je vôbec nič príjemné. Nakoniec, po asi 10 hodinách, sme o druhej ráno dorazili na Tengis. Po výdatnom spánku, sprche a skvelých raňajkách sme pokračovali na dvoch raftoch od sútoku Tengisu a Šiškidu dolu prúdom na kemp Chanagaj. Už na prvý pohľad ma prekvapil vysoký stav vody a silný prietok. Keď som tu bol pred štyrmi rokmi na jeseň, bola hladina nižšia o viac ako meter. Ešte viac ma však zarážal silný prietok a s tým spojený kal. Hoci som už niečo na rafte prešiel, nepovažujem sa za skúseného raftera. Bolo mi jasné, že budem potrebovať aj pomoc ostatných členov posádky, aby sme sa vyhli zatopeným balvanom a cez ne sa valiacej vode. Pripravoval som aj Láďa s Martinom, že to nebude žiadne člnkovanie sa po jazere. Všetci traja sa opierame do vesiel a snažíme sa udržať raft mimo nebezpečných úsekov. Máme so sebou aj prúty, ak by sa dalo niekde zastaviť a párkrát nahodiť. Prúd je naozaj silný a ženie nás dolu riekou ako šíp. Počasie je celkom príjemné, pod mrakom okolo 15-20 stupňov. Snažím sa zbadať čo najskôr nejakú spomalenú vodu, kde by sme mohli zastaviť. Prichádzame k hlbšej rozľahlejšej jame, ktorú si pamätám z minula. Tu zastavíme. Vyťahujeme stredne veľké voblery v dĺžkach okolo 10 cm a snažíme sa ich udržať v prúde, čo ani v tejto pomalšej vode nie je vôbec jednoduché. Prvý záber má Laco a zdoláva asi 50 cm lenoka. Viac záberov tu nemáme a tak pokračujeme o pár kilometrov nižšie a zastavujeme na podobnom mieste pod skalnou stenou. Opäť boduje Laco krásnym, asi 70 cm lenokom a pridáva prvého tajmeníka s podobnou dĺžkou. Ja som zbadal na začiatku jamy asi 10 metrové oko, kde sa točil prúd. Skúšam univerzálneho Executora a po pár hodoch zdolávam aj ja prvého lenoka. Prichádza za mnou Láďo a spoločne prehadzujeme prúd. Už chcem odísť, keď na rozhraní silného prúdu dostávam prudký záber. To bude tajmeň, hovorím Láďovi a podávam mu foťák. Zvažujem svoje šance. Ak sa ryba pustí dolu prudkým prúdom, môžem sa s ňou rozlúčiť. Snažím sa ju preto naviesť do oka, čo sa mi aj darí. Ryba sa točí predo mnou na 3 – 4 metroch. Už si myslím, že mám vyhraté, keď sa ryba rozbieha proti mne a vyskakuje tesne pred špičkou prúta. Ani nestíham doviť vlasec a udržať kontakt s rybou. Vidím jej otvorené čeľuste a v nich môj vobler. Stojka na chvoste, prudké potrasenie hlavou a vobler letí až na breh. Krásny moment. Len škoda, že ryba je preč. Odhadujem ju na 110 – 120 cm. ,,Máš to?" – pýtam sa Laca. To by bola fotka. Láďo len krúti hlavou, hoci pozeral na to divadlo, na foťák ani nepomyslel. Ešte chvíľu prehadzujeme jamu. Na ten istý vobler mám opäť záber. Až na neuverenie je to asi 45 cm lipeň. Viac záberov už cestou ku kempu nemáme, hoci prechádzame ďalšie sľubné miesta. Aj tak som bol prekvapený, že sa nám na takej ťažkej vode takto darilo. Čaká nás ale náročná cesta. Bude treba ryby hľadať, ale aj vybrať nástrahy, ktoré sa nám podarí k nim v silnom prúde dostať a udržať aspoň na pár sekúnd. Rieka je niekde široká aj 100 metrov a hlboká 3 – 5 metrov. S blížiacim sa večerom prichádzame do kempu.

Rieka nás privítala vysokou hladinou a mohutným prietokom

Na jar sa topí sneh, rieky sú plné vody a počasie býva nestále.

Raft je skvelou pomocou pri preskúmavaní rieky. Silný prietok si ale vyžaduje skúsenú posádku.

Prvú rybu ulovil Láďo.

Vyhľadávali sme pomalšiu vodu. Pamiatkou na súboj s tajmeňom mi zostala iba táto fotografia.

Lenoky dosahujú trofejné rozmery.

Lipne útočili aj na väčšie nástrahy.

Elektráreň

Chcem si spraviť prehľad o rieke a tak sa chystáme prejsť na rafte dolu k Elektrárni, čo je asi 10 km po rieke. Je to miesto, kde prudká valiaca sa voda pripomína výtok z vodnej elektrárne a preto toto miesto takto všetci volajú. Som prekvapený mohutnosťou rieky. Ramená, ktoré boli na jeseň široké pár metrov, tvoria teraz mohutné rieky. Brodenie nie je takmer vôbec možné. Do rieky sa dá vstúpiť len na niektorých miestach. Kraje sú zaplavené a väčšinou je hneď pod brehom hlboká voda. Podobnú situáciu som už zažil na východnej hranici Mongolska s Čínou na rieke Chalchyn. Šiškid je ale rieka oveľa mohutnejšia a prúd silnejší. Zaplavené vrbiny sú obsypané rojacimi sa pošvatkami, ktoré sú aj 5 – 6 cm veľké. To je pochúťka pre lipne, ktoré sú natlačené pod brehmi a čakajú na padajúci hmyz. Sú ich tu tisíce a mnohé dosahujú kapitálne rozmery. Muškári by sa tu dokázali zabaviť. Hľadám miesta s pomalšou vodou, kde sa zastavíme. Veľa záberov ale nemáme. Na štíhle Rapaly Láďo oklame prvého tajmeníka okolo 60 cm. Maťo strímruje. Ja skúšam rôzne nástrahy. V tejto veľkej vode, ak budeme chcieť uloviť väčšieho tajmeňa, bude treba použiť tie najťažšie a najväčšie nástrahy. Silný prúd vám totiž nástrahu veľmi rýchlo stlačí pod breh ku kraju. Hľadám preto také, ktoré by sa mi aspoň nachvíľu podarilo udržať na mieste, v prúde, či na dne. Za celý deň mám ale iba 3 – 4 zábery a zdolávam dvoch lenokov. Láďo zdolal 4 tajmeňov do 60-80 cm a Maťo 2 – 3 lenoky a zopár lipňov. Popoludní prichádzame k Elektrárni. Široké koryto rieky sa tu zužuje asi na 30 metrov a cez veľké skaly sa rozlieva do širokej zátoky. Tesne nad týmto zúženým miestom sa do nej vlieva horský potok. Raft by sme mali dostať do zátoky, kde by nás mali čakať Mongoli s koňmi, ktorí by mali raft previezť späť do kempu. Už z diaľky počujem silný hukot. Pereje dosahujú výšku asi 1,5 metra. Ani na jeseň pri malej vode som si netrúfol prejsť cez ne, nie to ešte teraz. Pokúsime sa zastaviť raft nad potokom a raft lanom spustiť pod pereje. Ale ani to nebude vôbec jednoduché. Strmý breh a silný prúd nad potokom nás takmer strháva do perejí. Podarí sa nám zachytiť o previsnuté brezy a vyskakujeme na breh. Ďalší problém bude prejsť potok. Pri vtoku je široký 7 – 8 metrov, je plný vody, ktorá padá z výšky a je veľmi prudká. Potrebujeme prebrodiť na druhú stranu a pokúsiť sa podať lano na druhú stranu. Stúpam po skalách proti prúdu potoka, pokúšam sa prejsť na druhú stranu. Dlho sa mi to nedarí a prúd ma takmer strháva. Až asi po 300 metroch proti prúdu sa potok rozdvojuje. Aj tu ale iba s vypätím všetkých síl a s dávkou šťastia prebrodím na druhú stranu. Zostupujem dolu za chalanmi. Problém bude dostať lano člna ku mne na druhú stranu. Je príliš krátke. Podarilo sa mi nájsť asi 5 metrov dlhý vyvrátený smrekovec, ktorý podávam chalanom na druhej strane. Na jeho koniec priviažu lano, ktoré priťahujem k sebe. Vstupujem do potoka, ale aj tak držím lano iba za asi posledných 30 centimetrov. Chalani z raftu vyložili všetky veci a spúšťajú ho dolu tokom. Silný prúd raft strháva a mňa takmer s ním. Už uvažujem, že to radšej pustím, keď sa zasekne medzi dve skaly a voda sa valí cezeň. Je pevne zaseknutý a tak volám na chalanov, aby prebrodili za mnou na druhú stranu a spoločne raft vytiahneme a spustíme nižšie. Dostať sa za mnou na druhú stranu s udicami a batohmi nie je vôbec ľahké. Nemôžu pochopiť, ako sa mi to samému podarilo. Nakoniec sme všetci na druhej strane. Spúšťame raft do zátoky pod Elektrárňou a hoci ju dôkladne prelovujeme, nemáme tu žiadny záber. Prichádza aj Šarko, syn Bacúcha, s ktorým som tu kedysi bol a ktorý po otcovi prevzal správcovstvo kempu. Nakladajú vypustený raft na kone a nás čaká náročná cesta späť. Brehy okolo kraja rieky sú zatopené, ramená sa nedajú prebrodiť. Musíme ísť horskou cestou, po ktorej prišli kone. Pohybujeme sa vo výškach okolo 2500 m.n.m., v broďákoch a s prútmi v ruke postupujeme skalnatým terénom. Unavení večer prichádzame do kempu. Šarko nám hovorí, že sme mali zísť po hrebeni dolu, vraj touto horskou hrebeňovou cestou, ktorou sme my prešli, ešte žiadni turisti nešli. A smeje sa od ucha k k uchu pri pohári vodky. Odmenou je nám aspoň dobrý pocit, skvelá večera a sprcha.

Maťo na strímre lovil lenoky a lipne.

S menšími nástrahami - 10 cm voblermi, sa dalo zabaviť.

Prvý tajmeník mal okolo 80 cm.

Vtok potoka nad Elektrárňou.

Raft sme spustili na lane. Prebrodiť potok nás stálo veľa síl ale i odvahy.

Horská turistika po hrebeni pri návrate do kempu.

Jaroslav Sámela