Mongolskí zabijaci (2. časť)

Prieskum po vlastných nohách

Aby sme získali celkový obraz o úseku, kde sa chystáme loviť, pôjdeme dnes pešo proti prúdu k Bielej skale, kde sa ulovilo veľa pekných rýb. Trochu si potrebujeme aj oddýchnuť po včerajšom náročnom dni. Dlho sme bez záberu. Až keď to nevydržíme a zmenšíme nástrahy, prichádzajú zábery. Lipne atakujú 7 – 10 cm voblery a rotačky č. 3. Veľa rýb ale nechytáme, nechceme sa zdržiavať lovom menších rýb, aj keď najväčší lenok patrí k tým lepším a atakuje 70 cm. Od väčšej ryby ale záber nemáme. A tak sa od Bielej skaly vraciame naspäť. Druhá partia, ktorá sa rozhodla užívať si pohodlie kempu, sa baví muškárením. A hoci chalani nepatria k najlepším muškárom, hovoria nám, že si dali preteky a pri počte 100 kusov prestali počítať. Zopár lipňov pripravili v provizórnej udiarni so soľou. Spolu s večernou vodkou chutili znamenite. Po chladnej noci nás ráno víta drobný dážď. Hladina opäť o pár centimetrov stúpla. Ideme pešo dolu prúdom, kadiaľ sme išli pre dvoma dňami na rafte. Prechytávam všetky miesta, kde sa prúd trochu spomaľuje alebo točí. Skúšam ťažšie gumy. Konečne nad strhnutým brehom mám na Executora záber. Zásek som ale netrafil a ryba sa vypína. Som si ale takmer istý, že to bola opäť slušnejšia ryba. Prekvapil ma Maťo, ktorý vymenil muškárku za prívlačový prút a vodu prehadzuje vlastnoručne vyrobenou myšou. V tejto prudkej a zakalenej vode nedávam hladinovej nástrahe veľkú šancu.

Chalani sa v kempe bavili lovom lipňov a lenokov, ktorých tu bolo veľmi veľa.

Výsledkom môjho celodenného snaženia sú 4 lenoky 65 – 70 cm. Podobne je na tom aj Láďo, ktorý pridáva naviac menšieho tajmeňa. Maťo záber nemal. Viac sa nám ale pozdával breh na druhej strane. Tadiaľ sa pokúsime prejsť zajtra.

Hladina sa ustálila – prišli prvé väčšie úlovky

Sme v Mongolsku 5 dní, ale zatiaľ sme väčšiu rybu ako 80 cm nechytili. Podmienky sú náročné, ale dnes ráno sa voda mierne vyčistila a o pár centimetrov aj klesla. Smerujeme dolu prúdom. Predierame sa hustými vrbinami a hľadáme miesta, ktoré sme si vytipovali pri ceste raftom. Máme pred sebou štyri zátoky, kde by mohli byť ryby sústredené. Vidím, ako mi v jednej z nich vobler prenasleduje pekný lenok. V poslednej chvíli, keď dvíham vobler k hladine, naň zaútočí. Krásna 70 cm ryba sa so mnou chvíľu preťahuje, ale po chvíli končí na brehu. V zátoke sa prúd spomaľuje, točí sa pod breh a pod vodou vidím aj veľkú skalu. Tu by ryby mohli stáť mimo silného hlavného prúdu a šetriť sily. Záber od tajmeňa tu ale nemáme. Maťovi sa ďalej nechce ísť a tak nás posiela s Lacom dolu, pozrieť ešte dve spodné zátoky, že nás tu počká. Pokračujeme teda s Lacom asi 500 metrov nižšie, kde sú podobné dve zátoky. Láďo v každej z nich uloví malého tajmeňa a ja pridávam dvoch lenokov. Väčšie ryby ako keby sa nám vyhýbali, hoci sme vystriedali viaceré nástrahy. Vraciame sa teda za Maťom. Z jeho žiariacej tváre vidíme, že sa mu darilo. Hovorí, že po našom odchode mu po myši z hladiny dvakrát zaútočil tajmeň. Trafil ju až na tretíkrát. V mobile nám ukazuje fotografie 115 cm ryby. Konečne prvá ryba nad meter a ešte k tomu na nástrahu, ktorej by som v tejto veľkej a silnej vode nedával veľkú šancu. Vraciame sa ku kempu. V zátoke, kde máme ukotvený čln, sa v minulosti chytilo zopár pekných rýb. Ešte si tam párkrát hodíme a ideme do kempu. Hodím vobler do hlavného prúdu a keď ho pritiahnem do pomalšej vody, zrazu zastaví a ja mám pocit, že som zaťal do stromu. Strom sa ale rozbieha a mne je jasné, že je tam tajmeň. Ryba sa drží pri dne a točí sa v zátoke. Je mi jasné, že ak si to namieri do prúdu, moja šanca na jej zdolanie bude minimálna. Zatiaľ sa mi ale darí udržať ju v slabšej vode. Keď si to namieri do prúdu, pridržím brzdu. Ryba vyskakuje nad hladinu a trasie hlavou do strán. Snaží sa zbaviť nástrahy. Je to nádherné divadlo v krásnej mongolskej prírode pri zapadajúcom slnku. Chvíľu má navrch rybár, chvíľu ryba. Postupne rybe dochádzajú sily. Nevzdáva sa ale ľahko. Párkrát sa jej dotknem ale stále má dosť síl vyraziť ďalej od brehu. Zdolávam ju zabrodený vo vode. Láďo mi pomáha vyložiť ju na breh. Kým vyťahujeme kliešte, znovu z brehu uniká do vody. Vždy, keď rybe uvoľňujem nástrahu, nechávam odklopenú cievku. Aj teraz mi to zachránilo prút. Znovu pár minút zdolávam rybu, ale potom už končí unavená pri brehu. Nádherná ryba má 123 cm. Fotografie robím vo vode. Potom rybu držím pár minút v prúde za chvost, aby načerpala sily. Keď cítim, že sa začína hýbať, púšťam ju do slabšieho prúdu. Zátoka je rozplašená a tak sa vraciame do kempu.

Počasie sa ustálilo, hladina začala klesať.

V zátokách sme natrafili na lenoky. Ich lov dokáže byť zaujímavý.

Viaceré sa pohybovali okolo 70 cm.

Keď sa vraciame do kempu mám záber od väčšej ryby.

Udržať väčšiu rybu v rukách je náročné. Preto je potrebné robiť fotografie vo vode.

123 cm tajmeň patrí k slušným úlovkom.

Ďalšie pekné úlovky

Teplé počasie sa páči aj hmyzu. Pošvatky sú všade. Niektoré kríky sú nimi doslova obsypané. Aj nám sú nepríjemné. Máme ich na hlave, za ušami, na tvári, za krkom... Vietor ich zhadzuje na hladinu, kde na ne čakajú hladné lipne. Je to nádherné divadlo. Len čo hmyz padne na hladinu, objaví sa z hĺbky lipeň alebo aj dvaja. Na lipne striehnu tajmene, ktoré si tiež plnia bruchá. My sme sa preplavili na druhú stranu a pešo smerujeme proti prúdu. Na dnes som si pripravil voblery, ktoré pripomínajú lipňa. Myslím, že tajmene útočia na lipne, ktoré zberajú hmyz z hladiny a sú vtedy menej opatrné. Prichádzame k miestu, ktoré ma zaujalo. Bočné rameno široké asi štyri metre sa vlieva do hlavného toku, v ktorom vytvára spätný prúd. Za ním vidím hranu, kde hĺbka prudko klesá. Skúšame naše nástrahy a už chceme odísť, keď mi na vobler Savage Gear Jerk, ktorý dvihnem z hĺbky k hladine, zaútočí veľká ryba. Po záseku sa drží za hranou a snaží sa dostať do silnejšieho hlavného prúdu. Je mi jasné, že ak sa jej to podarí, nebudem mať veľkú nádej dostať ju späť ku kraju. Chvíľu sa preťahujeme kým sa mi ju podarí naviesť cez hranu do prítoku do plytšej vody. Nasleduje zopár výskokov a na záver ju vyťahujem unavenú za chvost ku kraju. Krásna zdravá ryba má 108 cm. Pokračujeme proti prúdu k asi najkrajšiemu miestu - Bielej skale, kde sa už chytilo veľa pekných rýb. Dve veľké skaly tu spomaľujú prúd a vytvárajú pomalšiu vodu. Maťo stále skúša veľkú myš. Silný prúd ju ale strháva rýchlo dolu. Na hranici rýchlej a pomalšej vody sa zrazu otvorí hladina a za myšou vyšplechne voda. „Netrafila", hovorí Maťo a znovu hádže myš do týchto miest. Pár otáčok a myš mizne z hladiny. Zásek sedí a začína sa súboj. Tok je tu široký a prúd veľmi silný. Vo vode ale nie sú takmer žiadne prekážky. Dôležitá je hlavne výbava rybára – pevný prút, vlasec a navijak s citlivou brzdou. Potom sú šance aspoň trochu vyrovnané. Ryba uniká do silnejšieho prúdu, zdá sa, že ju Maťo neudrží. Púšťa sa dolu prúdom a Maťo ide za ňou. Niekoľkokrát ju zastaví, pritiahne k brehu, ale ryba má stále dosť síl. Idem do vody a pokúsim sa mu ju vytiahnuť. Maťo ma nahovára, aby som ju čo najskôr vytiahol. Ale ešte vyhraté nemá. Keď sa ryby dotknem, vyráža opäť do prúdu. Takto sa to opakuje asi trikrát. Keď sa mi už zdá unavená, chytím jej oboma rukami koreň chvosta a priťahujem ju k brehu. Je to nádherná a majestátna ryba. Nemá žiadne zranenie, iba na chvoste má bledú škvrnku. Maťo sa ju snaží vypnúť, ale nedarí sa mu to. Myš má zhltnutú vo veľkej papuli. „Skús mi ju vypnúť, ja ti podržím otvorenú papuľu", nahovára ma. Viem, že strčiť hlavátke ruku do papule nemôže skončiť dobre a udržať jej papuľu otvorenú je takmer nemožné. Maťo priniesol odlomený konár s priemerom asi 5 cm. „To jej strčím do papule a ty ju vypni", opäť ma posmeľuje. „Daj jej ten konár do papule", hovorím mu, „niečo ti ukážem". Keď má konár v papuli, potiahnem kliešťami nástrahu, ryba zatrepe hlavou a z konára lietajú iba triesky. „Vidíš, akú má silu", hovorím mu. Láďo len prikyvuje hlavou : ,,Mal si pravdu sú to zabijaci „ ! Až keď spojíme všetky sily a použijem drevo s priemerom takmer 20 cm, udržíme tlamu otvorenú a ja rýchlo vyťahujem Maťovu myš. Všetko robíme v plytkej vode a po pár fotografiách a odmeraní vraciame rybu nezranenú do vody. Gratulujem Maťovi k nádhernej 138 cm rybe. Na tom istom mieste ešte Láďo pridáva malú hlavátku. Popoludní sa vraciame späť. Pri spiatočnej ceste skúšam opäť veľký, plytko chodiaci jerk vo farbe dúhaka. Pred nami je skalnatý útes – Stolová hora. Prúd do nej naráža veľkou silou. Skúšam tam dohodiť, ale breh je neprístupný, zarastený a rovno pod nohami klesá voda do veľkej hĺbky. Ak by som sa tam pošmykol, na breh by som sa asi nedostal. Prikrčený pod kríkmi nahadzujem pred seba. Vobler pláva tesne pod hladinou. Zrazu dostávam úder a takmer zletím do vody. Ryba smeruje dolu prúdom a ja si v duchu nadávam, čo som to vymyslel za hlúposť chytať na takomto mieste. Pritláčam sa ku strmému brehu a cítim, ako sa kĺžem do vody. Našťastie jednou nohou nahmatám pod vodou koreň, do ktorého sa môžem zaprieť. Ani neviem, ako dlho sa preťahujeme. Je mi jasné, že v hlbokej vode pod nohami rybu sám nevytiahnem. Našťastie počujem za sebou lomoz. To sa Laco vrátil pozrieť, kde som. Spolu rozmýšľame, ako rybu vybrať. Podávam prút Lacovi a chytím rybu za chvost. Láďo odklápa cievku a prút odkladá do kríkov za sebou. Ja sedím chrbtom k nemu, držím rybu za chvost, Laco ma ťahá pod pazuchami a spoločne vyťahujeme rybu. Celkom ako v tej rozprávke o dedkovi a repe. „Čo to tu vystrájaš?", pýta sa ma Láďo, keď sme už spolu na hore na brehu. Ani sám neviem a až potom si uvedomujem, aké som mal šťastie a zdolal krásnu 118 cm rybu. Rýchle foto a ryba je späť vo svojom živle. Kúsok nad kempom pridávam ešte 70 cm lenoka. Dnešný deň sa vydaril. Ryby začali byť aktívne a verím, že to bude takto pokračovať.

Prázdnymi schránkami od pošvatiek boli pokryté takmer všetky stromy.

Tajmeňa je potrebné dostať mimo hlavného prúdu. Tohto sa mi podarilo pritiahnuť za hranu do pomalšej vody.

Väčšie ryby vyťahujem v plytšej vode za koreň chvosta.

Pekne sfarbená, zdravá ryba ( 108 cm).

Tohto 138 cm tajmeňa Maťo ulovil na hladinovú myš.

Táto ryba ma takmer stiahla do vody. Jej zdolanie na neprístupnom brehu bolo náročné.

Jaroslav Sámela