Ten, kto to nezažil, neuverí!

Pri spiatočnej ceste sme stihli preloviť všetky zaujímavé miesta a chytili sme slušné ryby. Preto uvažujeme, že aj dnes prejdeme tie isté miesta ako včera. Laco je zatiaľ bez väčšej ryby. Vybral som mu jeden z mojich voblerov - Gunki Itoka, ktorému dávam veľkú šancu. Aj jemu sa veľký delený vobler páči a tak ho hneď pri Bielej skale skúša. Neviem, či s ním stihol hodiť tri – štyrikrát, keď má záber. Zásek sedí, ryba si odvíja metre z cievky a smeruje do stredu rieky. Tuší, že jej najväčšia šanca na záchranu je v silnom prúde. Ale aj Laco je skúsený rybár a vie, že ju tam nesmie pustiť. Všetky komponenty jeho zostavy dostávajú maximálne zabrať. Prút je ohnutý nadoraz. Zdá sa mi, že ryba ťahá Laca po štrku do vody, ale ani on sa nevzdáva a darí sa mu dostať rybu k brehu. Odhadujem ju na 130 cm. „Tá mu určite ešte dosť síl". Ani to nestihnem dopovedať a už nasleduje séria výskokov a ryba znovu smeruje do prúdu. Toto sa niekoľkokrát opakuje až sa jej podarí dostať do silnejšieho prúdu a letí dolu vodou. Vyzerá to, ako keby Laco bojoval s ponorkou. Zdá sa, že ryba mu vymotá celú cievku, keď vtom spraví otočku, prudko šklbne hlavou a vlasec o hrúbke 0,50 mm praská. Je nám ľúto ryby, ktorej zostal v papuli vobler, ale aj Laca, ktorý prišiel o životný úlovok. Rýchlo preväzuje a vobler nahrádza veľkou gumou. Keď už chceme odísť, má Laco ďalší záber. Znovu to vyzerá na veľkú rybu, aj keď táto nebojuje až tak ako predchádzajúca. Asi po 15 minútach je ryba pri brehu a ja ju vyťahujem za chvost do plytkej vody. Zdá sa mi akási povedomá. Veď je to tá istá, čo včera chytil Maťo. Rovnaká kresba, škvrna na chvoste a samozrejme aj dĺžka 138 cm. Pár fotografií a ryba pláva dolu prúdom. Ešte to tu asi 30 minút skúšame a potom pokračujeme dolu prúdom. Na konci jamy cítim dve klepnutia do voblera a tak zasekávam. Chvíľu sa s rybou preťahujem a pri brehu končí do tretice tá istá ryba. Vobler má zaseknutý v chvoste a tak ju rýchlo vypínam a vraciam do vody. Zdá sa, že síl má ešte dosť a smeruje ďalej od brehu. My pokračujeme nižšie. Prelovujeme všetky zaujímavé miesta. Na jednom z nich Maťovi dvakrát zaútočí na myš tajmeň, ale netrafí ju. O naše nástrahy nemá záujem. Vymieňam vobler za gumu a na nenápadnom mieste mám pri dne záber a darí sa mi zdolať 103 cm rybu. Viac záberov až dolu ku kempu nemáme. Tam nás víta Peťo Procházka, šéf Ingolu a Jardo Oprchal, ktorý patrí k najskúsenejším rybárom. V Mongolsku je už asi pätnásty krát. Aj oni nám ukazujú fotografiu asi 120 cm ryby, ktorú ulovili pod kempom.

Laco ulovil tú istú rybu, ktorú pred pár dňami zdolal Maťo.

Tejto krásavici zachutila guma.

Peťo s Jardom a Maťom majú ísť na koňoch navštíviť Tsatánov, pôvodných obyvateľov týchto končín, ktorí sa venujú chovu sobov. Problémy v hraničnom pásme, ale aj aktivita rýb nakoniec mení ich plány a tak zostávajú s nami. Spolu s Lacom a Maťom si dnes ráno berieme raft a smerujeme dolu prúdom. Chceme skončiť nad Elektrárňou, aby sme sa vyhli nebezpečnému prechodu cez potok. Cestou dolu skúšam veľký delený vobler vo farbe lenoka a ripper zlatožltej farby lipňa. Na mieste, kde sa spájajú dve ramená, vznikol ostrov. Pod ním som v minulosti chytil pekných lenokov. Laco ide na vrch ostrovčeka a Maťo zostal v strede. „Poď sem, mal som tu dva kontakty na vobler a bola to pekná ryba. Skús tam hodiť gumu.", volá na mňa Laco. „Tu vpravo mi to zobrala, ale nepichla sa", radí mi. Len čo guma dopadne na hladinu, cítim silné šklbnutie a zasekávam. „Je tam", hovorím Lacovi. Ryba smeruje dolu prúdom pod ostrov, kde sa spájajú dve ramená. Ak sa rozbehne dolu prúdom pod ostrovom, môžem sa s ňou rozlúčiť. Ryba sa ale na moje prekvapenie zastavuje vo vracáku, kde sa prúdy stretávajú. Tu však naplno prezentuje svoju silu. Sériu výskokov, otočiek a prudkých výpadov sa mi darí vďaka dobre zostavenej výbave eliminovať. Nakoniec mi ju pomáha vytiahnuť Laco s Maťom. Majestátna ryba má 135 cm a cez 20 kg. Obrovská papuľa budí rešpekt. Háčik je našťastie zachytený iba na kraji. Mám čo robiť, aby som ju aspoň nachvíľu udržal nad vodou. Je to asi samec s veľkou hlavou, ktorý vo vode nemá nepriateľa. Ozajstný riečny zabijak. Pokračujeme nižšie. V malej zátoke s čistejšou vodou vidím dve hlavátky, ako mi sledujú nástrahu, ale nezoberú ju. Až keď Laco zmenší vobler, uloví dve asi 70 cm hlavátky. O niečo nižšie nad Elektrárňou mám záber aj ja. Na gumu zdolávam 105 cm tajmeňa. Maťo, ktorý zostal v zátoke nad nami, mal dva zábery na myš, ale rybu nezasekol. Viac záberov nemáme. Potrebujeme sa dostať s raftom na druhú stranu nad potok pri Elektrárni. Aby nás prúd nestrhol, radšej ťaháme raft proti prúdu a potom sa všetci traja zapierame do vesiel, aby sme prešli cez silný prúd na druhú stranu. Napriek tomu, že sme vyšli možno 200 metrov nad potok, s raftom zastavujeme len pár metrov nad ním, kde nás už čakajú Mongoli s koňmi. Pomocou lana vyťahujú raft po skale nahor. My sa po vlastných vraciame do kempu. Vysokohorskú túru tentoraz vynechávame a po hrebeni schádzame do doliny ku korytu rieky.

135 cm úlovok potešil aj mňa.

Mongolská príroda na jar.

V kempe nás už čaká Peťo s Jardom. Rozžiarené oči Petra prezrádzajú, že sa im darilo. „Aký vobler to utrhol Laco?", pýta sa Peťo. „Veľký delený vo farbe dúhaka", odpovedám mu. „Tento?", pýta sa opäť Peťo a spoza chrbta vyťahuje vobler. Teraz žiaria oči nám. „Kde si ho zobral?", pýtam sa Peťa. Hovorí sa, že v zátoke v kempe chytil 143 cm rybu a vobler mala v papuli zaseknutý zvonku. Bolo na ňom asi 30 cm vlasca. Predpokladám, že ryba roztrhla vlasec pri otočke o hrot háčika. Je zaujímavé, že zišla dolu prúdom takmer 5 km od miesta, kde sa Lacovi utrhla.

Peknú rybu 126 cm chytil aj Jardo kúsok pod kempom. Keď k tomu pridáme aj naše úlovky 135 cm a 105 cm, dnešný deň patril asi k najlepším, aké som v Mongolsku zažil. Určite k tomu prispelo aj počasie, keď sa voda začala po niekoľkých týždňoch čistiť a klesať. Obloha bola zamračená, ale teplota bola príjemná okolo 17 – 18 stupňov. Ryby sa kŕmili a chceli žrať. Dalo sa ale predpokladať, že takéto počasie nevydrží dlho.

Úspešná nástraha – Duckfin Liveshad.

Peťova 143 cm ryba aj s mojím voblerom.

Kaderníctvo na mongolský spôsob.

Počasie sa mení, aktivita rýb klesá

Ráno je chladné a padá drobný dážď. Chalanom sa dlho nechce z postelí. Aj ja sa cítim unavený. Uvažujeme, že zostaneme len v okolí kempu. Jardo ma ale nahovára, aby som s ním išiel dolu k Elektrárni. Hoci sa mi príliš nechce, nakoniec súhlasím a pôjdem s ním. Peťo, Laco a Maťo pôjdu pešo proti prúdu. Jardo je skúsený rybár a je vidieť, že v Mongolsku už niečo prežil. Rozprávame si príhody, ktoré sme zažili v tejto krajine. Určite by to bola zaujímavá kniha. V rafte si vystačíme iba dvaja. Na prvom mieste, ktoré vybral Jardo, má hneď prvým hodom záber. Súboj si užíva a spoločne vyťahujeme 127 cm rybu. Dve tri fotky a už nahadzujem do tých miest aj ja. Asi na tretí hod mám záber, ale zásek som netrafil. Viac záberov nemáme a tak postupujeme dolu prúdom. Skúšam všetky miesta, kde sme boli úspešní včera a pred pár dňami, ale žiadny ďalší záber nemáme. Konečne sme nad Elektrárňou nad potokom. Šarko s parťákom vypúšťajú raft a na koňoch smerujú do kempu. Nás čaká asi 7 – 8 km turistika. Zvládame ju celkom dobre a asi po dvoch-troch hodinách sme v kempe. Príliš sa nedarilo ani chalanom. Chytili zopár lenokov a lipňov. Je vidieť, že zmena počasia rybám nesedí. Dážď roztopil ďalší sneh, voda stúpla, ochladila sa a skalila. Pred nami je posledný deň nášho pobytu. Musíme si pobaliť veci. Nikde sa mi už nechce chodiť ďaleko na ryby. Mne ale stále vŕta v hlave včerajší nepremenený záber. A tak nahováram Maťa, aby išiel so mnou na rafte kúsok dolu prúdom. Prichádzame k miestu, kde som mal záber a Jardo chytil tajmeňa. Scenár sa takmer opakuje. Znovu, mám opatrný záber a znovu zásek nesedí. Ryba nástrahu opatrne zobrala a ja som ju zasekol príliš skoro. Maťo na gumu zdoláva asi 80 cm rybu. Hoci meníme nástrahy, ďalší záber nemáme a tak sa vraciame do kempu. Chalani už majú veci pobalené a aj my rýchlo balíme výbavu. Mongoli nakladajú naše veci na ťavy. My nasadáme na kone. Karavána vyráža smerom na Tengis, kde prespíme a budeme pokračovať na autách asi 10 hodín do Murunu. Zdá sa, že mongolskí bohovia sú k nám milosrdní. Svieti slnko a my si užívame jeho lúče jazdou na koni. Keď prechádzame popri rieke, vidíme meter od kraja medený valec. Asi 120 cm tajmeň leží v meter hlbokej vode. Okolo neho pokojne plávajú lipne. Je vidieť, že nemá chuť žrať. K večeru prichádzame do kempu na sútoku Tengisu a Šiškidu. Aj partii, ktorá tu bola, sa darilo. Chytili niekoľko rýb cez 120 cm a podarilo sa im aj navštíviť Tsatánov. Ráno pokračujeme do Murunu a na ďalší deň sme v Ulane, kde nás čaká Enche so skvelou večerou a odznakmi za rekordné úlovky, ktoré patria k peknej tradicii spoločnosti Ingol. Nemôžeme vynechať ani návštevu pamiatok z obdobia Džingischána a ráno odlietame do Moskvy.

Aktivita rýb klesla. Toto bol jediný úlovok v tento deň, ktorý sa podaril Jardovi.

Záverečný lipeň, na rozlúčku.

Posledný deň sa počasie umúdrilo. Nás čaká cesta späť. Naše nohy nám ušetria kone.

S ťažkým nákladom nám pomôžu ťavy.

Záver

Podmienky na jar sú náročné. Strieda sa počasie. Často prší. Rieky bývajú plné vody. Hladina kolíše a voda býva skalená. Ryby ale žrať potrebujú. Ak sa trafíte do ich apetítu, môžete dosiahnuť pekné úlovky. Ryby sú menej opatrné. Nahráva vám aj prikalená voda, či zamračená obloha. Ak ale ryby nie sú pri chuti a majú plné bruchá, nezostáva vám nič iné, len hľadať rybu, ktorá sa nechá vyprovokovať k záberu. Kto si ale užíva krásnu prírodu a rybačku, dokáže sa zabaviť aj s lenokmi či lipňami. Často sa stáva, že pri tom natrafí aj na kapitálny úlovok tajmeňa. To platí nielen v ďalekých krajinách, ale aj na našich vodách. Veľa šťastia, pohody a pekných úlovkov.

Mongolská príroda na jar je fascinujúca.

Posvätné miesto – ovo.

Socha Budhu v Ulanbátare.

Pamiatky z čias Džingischána.

Jaroslav Sámela