Altaj, rieka Khovd, lipne a osmany

Už z mojich predchádzajúcich článkov viete, že veľa rybárov cestuje do Mongolska, aby si ulovilo rekordného tajmeňa (hlavátku), prípadne lenoka či lipňa. Tieto ryby sa podarilo uloviť aj mne, ale čoraz viac ma lákalo uloviť ryby, ktoré som poznal len z rozprávania, či z fotografií úspešných výprav. Medzi takéto ryby patrí napr. osman altajský a lipeň mongolský, ktoré sa vyskytujú na veľmi malom území, v jednej lokalite, najvyššom pohorí v Mongolsku, na Altaji. Takéto živočíchy, ktoré sa vyskytujú iba v určitej ohraničenej lokalite a nazývajú endemity. Jedného takého živočícha som už v minulosti v Mongolsku ulovil, bol to pseudoboleň mongolský, ktorého som chytil na rieke Chalchyn na východe pri čínskej hranici. V Altaji žijú aj ďalšie vzácne zvieratá – kozorožec, argal, medveď, či snežný leopard. Obyvateľstvo tvorí kazašské etnikum, ktoré sa odlišuje od Mongolov či Buriatov. Podmienky na život sú tu náročné. Silné mrazy, či sneh, ktorý je na končiaroch presahujúcich 4000 m.n.m. sa striedajú s horúcim a daždivým letom. Preto sme našu cestu naplánovali na začiatok júna. V Altaji sme mali zostať 8 – 9 dní a potom sme sa mali presunúť na rieku Uur a tu sa pokúsiť uloviť nejakých tajmeňov.

Cesta do tejto západnej časti Mongolska na hranicu medzi Ruskom, Kazachstanom, Čínou a Mongolskom bola pomerne náročná. Najskôr 2,5 hodiny let do Moskvy, potom 7 hodín do Ulanbataru ďalej vnútroštátny let do Bayan Ulgii asi 3,5 hodiny a nakoniec 6 hodín UAZ-om. Spolu so všetkými prestávkami a prestupmi takmer 3 dni, pretože v Ulanbatare sme museli čakať na let až do druhého dňa. Stihli sme ale mongolskú oslavu narodenín známej našej sprievodkyne Enkhe, čo bol nevšedný zážitok. Perličkou bol aj let Ulanbatar – Bayan Ulgii, keď lietadlo asi po 3 hodinách pristálo, my sme vystúpili a až na letisku, ktoré tvorila jedna budova, sme zistili, že nie sme správne. Až keď som sa pozrel zblízka na nápis, zistil som, že lietadlo zastavilo v inom meste. Takže sme sa behom vrátili naspäť. Ako nám potvrdila neskôr aj letuška, asi traja pasažieri chceli vystúpiť skôr a dohodli si to s leteckou spoločnosťou, tak im zastavili. Čudovala sa, že vystupujeme aj my, ale nechala nás odísť. Na letisku v Bayan Ulgii nás čakal Gončik, môj mongolský priateľ, s ktorým som už absolvoval zopár ciest. Je to bývalý vojenský plukovník vo výslužbe, vďaka ktorému sa dokážeme dostať do pohraničných oblastí. Presadáme do UAZ-u. Čaká nás náročná cesta po vyjazdených koľajách. Cestou sa zastavujeme u Gončikovho známeho domáceho Kazacha, ktorý chová orly a používa ich na lov. Po určitej dobe orly vypúšťa do prírody. Náročnú cestu zvládame aj vďaka vodke a pivu. Náš kemp, ktorý sa nachádzal v nadmorskej výške asi 2500 m.n.m., tvorili tri jurty. Stál medzi dvomi jazerami Khoton ( s hĺbkou viac ako 50m) a Khurgan, ktoré spájala rieka Khovd.

Rieka bola asi 40m široká so silným prietokom, ktorý spôsobilo oteplenie a topiaci sa sneh z končiarov. Po náročnej ceste som dlho nevydržal a ešte pred večerou som išiel vyskúšať zopár krát prehodiť rieku, ktorá tiekla hneď vedľa našich júrt. Prekvapilo ma, že na brehu lovilo zopár domácich s primitívnymi udicami. Na malé rotačky č. 0 – 1 som ulovil asi 15 – 20 lipňov vo veľkosti 25 – 30 cm. Žiadny z nich ale nebol lipeň mongolský ( altaják ako sme si ho nazvali). Malé lipne lovili aj domáci, ktorí ich chytali na kúsky čriev a mäsa. Zväčšoval som rotačky až na č. 3, ale stále ich atakovali iba malé ryby. Začalo sa stmievať, keď Zdeněk na mňa zakričal, že má na udici tajmeňa. Vedel som, že tajmeni tu nežijú a asi má na prúte veľkého lipňa. Ryba sa však po chvíli vypla. Na ďalší hod som mal záber aj ja. Vedel som, že to bude väčšia ryba. Jej ťah a boj by som prirovnal k menšiemu tajmeňovi. Keďže som lovil na jemnejší prút, chvíľu sme sa preťahovali a nakoniec som zdolal svojho prvého altajáka asi 60 cm veľkého. Lipeň mongolský (altaják) má väčšiu vykrojenú papuľu, chrbtová plutva je kratšia, nie je výrazne sfarbená, má mohutnejšiu hlavu, dlhšie telo a širšiu chvostovú plutvu oproti iným druhom lipňov. Dorastá údajne až do 90 cm ako sme sa neskôr dozvedeli. V Mongolsku som už ulovil viac druhov lipňov a priznám sa, že nie všetky dokážem presne identifikovať. Podľa mňa ide o 3 – 4 druhy lipňa, príp. ich krížence.

Keď sa dostanem na novú lokalitu, snažím sa vždy spraviť si obraz o vode, podmienkach, tvare dna či rybej osádke, ktorá tu žije. Väčšinou venujem 1 – 2 dni prieskumu rieky hore nad kempom a 1 – 2 dni dolu. Najčastejšie chodím pešo a ak to nie je možné, tak raftom, príp. na koni. Dnes idem s Láďom, ktorý včera dospával „náročnú" cestu dolu pod kemp. Lukáš s Víťom zobrali muškárky a išli hore nad kemp. Zdeněk s Jirkom zostali pri kempe a Kubo, náš filmár, išiel navštíviť domorodých Kazachov. Kúsok pod kempom je drevený most. Voda sa nad ním spomaľuje a rozlieva do šírky. Hĺbka tu je okolo jedného metra. Tu som včera ulovil prvé ryby, ukazujem Lacovi pláň nad mostom. Na rotačky tu lovíme množstvo malých lipňov. Zopár ich pridáme aj pod mostom v hlbšej vode. Lipne sú takmer úplne čierne a samice sú strieborné s krásnymi belasými plutvami. Nie sú to lipne mongolské a žiadny nepresahuje 40 cm. Potom zábery ustanú a takmer kilometer nič neulovíme, máme len zopár záberov. Skúšame aj menšie voblery a gumy. Voda je priezračná, ale studená z topiaceho sa snehu a ľadu. Teplota je príjemná okolo 18 – 25 stupňov a svieti slnko. Nad nami sa vypínajú končiare hôr pokryté snehom. Pod nohami je zelená tráva. Vzduch je nádherne čistý a vdychujeme ho z plných pľúc. Čo viac si môže oko rybára priať, už len pridať nejakú tú rybu.

Pod nami je tábor pohraničiarov. Až pri ich dreveniciach máme opäť zábery od malých rýb. Prichádzame k ústiu rieky do jazera. Rieka je hlbšia a tok sa spomaľuje. Na takýchto miestach by mohli byť osmani. Tieto ryby sa tu podľa informácií, ktoré máme dajú uloviť iba na gumové nástrahy. Skúšame ripre na 10 g hlavičkách, ale bezúspešne. Asi po 200 metroch vidíme vo vode hranu. Hĺbka tu klesá na 2 – 3 metre. Vtom má Láďo záber. Ryba sa drží pri dne, bojuje podobne ako malý sumec. Je vidieť, že ide o silnú rybu. Po chvíli končí na brehu prvý osman. Je to asi 60 cm samec s oranžovým bruchom a plutvami. Po ďalších pár hodoch mám záber aj ja. Pre zmenu je to samica s veľkým bruchom. Osman má papuľu podobnú boleňovi a korisť nasáva z dna. Telo má podobné nílskemu ostriežovi, pokryté drobnými šupinami ako zubáč, sfarbenými do hneda. Záberov pribúda. Každý ulovíme asi 10 rýb 60 – 75 cm dlhých s hmotnosťou 4 – 6 kg. Ďalej sa nám ísť nechce a tak sa vraciame do kempu. Zároveň prichádzajú zhora k jurtám aj muškári. Hovoria, že chytili iba zopár malých lipňov. Tak ich volám na pláň nad mostom. Na mušky ťahajú malé lipne, ale malej rotačke konkurovať nemôžu. Lovím ryby takmer každým hodom. Zdá sa, že prívlač je dnes úspešnejšia ako mušky. Večer som prišiel o všetky malé rotačky . Nechali sme muškárov na pláni a prešli sme s Láďom na druhý breh, kde sme videli loviť domáceho rybára. Na koni mal priviazaný vak s rybami. Lovil na hrubý vlasec, na ktorom mal priviazanú maticu namiesto záťaže, nad ňou zopár malých háčikov a na konci našitú asi 12 cm rybku s trojháčikom. Vo vreci som videl siluetu veľkej ryby. Postavili sme sa kúsok od neho a na rotačky vyťahujeme malých lipňov. Podišiel k nám a pýta si ulovené malé lipne. Zopár sme mu darovali a chceli sme, aby nám ukázal, čo má vo vreci. Mal tam asi 10 malých lipňov, ale aj jedného altajáka asi 65 cm dlhého. Ukazoval nám, že ho chytil na rybku, hore na jazere. To bola pre nás cenná informácia. Doteraz sme mali informácie, že veľké lipne sa chytajú iba na veľké rotačky. My sme ale boli rozhodnutí, že na druhý deň vyskúšame ripre a voblery.

Po skvelých raňajkách, o ktoré sa nám postarali dve mladé Mongolky, ideme s Láďom proti prúdu k hornému jazeru. Prechádzame cez most k miestu, kde včera chytal domáci rybár. Láďo chytá na twister, ja skúšam voblery. Voda je asi meter hlboká s dosť silným prietokom. Skúšame miesta za kameňmi, kde voda trochu spomaľuje a my dokážeme udržať nástrahu pri dne. Konečne má Láďo záber a na twister vyťahuje svojho prvého lipňa mongolského asi 55 cm dlhého. Potom mám záber aj ja na 10 cm vobler. Ryba sa drží pri dne, potom vyráža hore prúdom a ja cítim, že mám proti sebe zdatného súpera. Keď sa rozbehne dolu prúdom, nedokážem ju zastaviť. Následne sa mi ryba vypína. Viac záberov tu nemáme. Pokračujeme hore prúdom. Voda je tu ale veľmi rýchla. Chytíme len zopár malých lipňov. Hore na jazere, kde vyteká voda do rieky, chytá niekoľko Kazachov. Na zemi majú načistených malých lipňov a žiadneho altajáka. Obídeme ich oblúkom a skúšame loviť na hornom jazere. Na rozdiel od spodného jazera, má toto kamenisté dno a pripomína mi našu Liptovskú Maru. Jazero je dlhé niekoľko desiatok kilometrov. Keď asi po jednom kilometri nemáme záber, vraciame sa naspäť. Nahováram Laca, aby sme to skúsili pod domácimi rybármi, ktorí chytajú vo výtoku z jazera. Najlepšie vedia, kde sú ryby sústredené. Skúšame to asi 100 metrov pod nimi. Vo vode vidím množstvo malých lipňov. Tie ale loviť nechcem. Zabrodím ďalej od brehu a vobler dohodím takmer do polovice šírky výtoku z jazera. Skúšam tmavofialový vobler, ktorý pripomína menších čiernych lipňov. V stĺpci záber nemám. Keď vobler pár krát ťukne do dna, mám záber. Znovu nasleduje slušný súboj a ja zdolávam 65 cm lipňa mongolského (altajáka). Opakujem taktiku. Keď sa mi podarí dostať vobler ku dnu, mám opäť záber. Ťah je ale silnejší a ryba letí dolu prúdom. Využíva silu prúdu, ale darí sa mi ju zastaviť. Pomaly ju priťahujem a vidím, že vobler má zaseknutý v chvostovej časti. Nasleduje ďalších pár hodov a pridávam tretieho lipňa. Aj Láďo na riper vyťahuje peknú rybu. Vobler je ale úspešnejší a ja pridávam ďalší úlovok. Mám ešte jeden takmer rovnaký vobler a tak ho dávam Láďovi. Zábery pribúdajú. Myslím si, že ryby si strážia svoje miesta a útočia na menšie ryby (naše voblery). Spoločne sme ulovili asi 10 – 12 altajákov 60-68 cm veľkých. Zaujali sme aj domácich, ktorí za nami prišli a pýtajú od nás ulovené ryby. Lipeň mongolský je ale vzácnosť. Darujeme im ale iba zopár malých lipňov. Naštastie nemajú broďáky a vhodné nástrahy a tak nedohodia do miest, kde sa altajáci zdržiavajú. Náš najväčší altaják mal 68 cm. Večer sa všetci stretávame v jurte. Kubo nám hovorí, že navštívil v podhorí domácich pastierov. Boli veľmi srdeční, ponúkli ho čajom a syrom. Ostatným sa príliš nedarilo. Ulovili síce množstvo malých lipňov, ale žiadneho altajáka. Na druhý deň ich chceme všetkých zobrať pod vojenskú stanicu na osmany.

Ráno pod zasneženými končiarmi je ako vymaľované. Ponad vrcholy prenikajú slnečné lúče. Vidím nadšenie v očiach mojich kolegov. Všetci sa tešia, že si ulovia svojich prvých osmanov. Dúfam, že ryby tam budú. Delta rieky je pomerne široká a brehy podmáčané. Zdeněk s Jirkom si nezobrali broďáky a tak sa vyzliekajú do trenírok. Voda je riadne studená. Hoci netreba prebrodiť veľký úsek, som zvedavý, či vydržia stáť vo vode na hrane, kde sme našli osmany. Všetci chytáme na ripery a twistre. Sú to nástrahy, o ktorých sme mali informácie, že na ne sa dajú osmany uloviť. Budú ryby opäť na hrane? Nesklameme chalanov? Prvé tri hody a nič. Z úvah ma vytrháva prudký úder. Je tam! Zároveň zasekáva aj Láďo. Obaja vyťahujeme asi 70 cm osmanov. Zvesujem svoju nástrahu a podávam ju Zdeňkovi. Posúvame chalanov na najlepšie miesta. Láďo sa kúsok vrátil a loví v rieke. Ja fotím okolie a chalanov, ktorí vyťahujú jedného osmana za druhým. Zdá sa, že rybačka ich celkom zaujala, lebo ani studená voda dvom otužilcom nevadí. Vtom na mňa kričí Laco. Na twister chytil altajáka. Ja skúšam loviť osmany na rôzne nástrahy. Prvú vyberám veľkú nymfu od Davida Havlíčka. Táto nástraha sa rybám evidentne páči a ja ulovím asi 2 – 3 osmanov. Potom skúšam voblery. Vyberám hlboko potápavé 7 – 10 cm dlhé. Všetky zábery mám z dna a osmany chytám aj na vobler. Nakoniec dávam rotačku č. 3. Nechám ju klesať ku dnu. Záber mám teraz dokonca aj v stĺpci. Celkovo sme dnes ulovili asi 30 – 40 osmanov a 2 lipňov mongolských (altajákov). Pri ceste naspäť naši otužilci objavili lagúnu s teplou vodou, ktorá nebola spojená s riekou a tak sa v nej vykúpali ako kačice.

Pred našou cestou na Altaj nám Peťo Procházka, šéf Ingolu, poradil miesta, kde sa dajú uloviť altajáci a osmani. Na jedno takéto miesto sa chcú ísť chalani pozrieť. Treba ale ísť asi hodinu na aute. Ja, Laco a Kubo zostávame pri kempe. Kubo chce nafilmovať lov osmanov. Celé dopoludnie s Kubom filmujeme. Chytili sme asi 15 rýb. Najväčší osman meral 80 cm aulovil ho Láďo na riper. Počasie sa zhoršilo. Ochladilo sa a okolo obeda sa spustil dážď. Našťastie sme už boli v jurte. Popoludní, keď dážď ustal, nahováram Laca, aby sme išli na lipne na horné jazero. Pri jazere lovia domáci. Zabrodím do rieky o niečo nižšie ako minule. Snažím sa vobler viesť čo najbližšie pri dne. Nasleduje prudký úder do nástrahy, únik dolu prúdom, ryby sa drží pri dne a mne sa zdá, že ju zdolávam už strašne dlho. Vďaka dobre zladenej zostave od Daiwy zdolávam krásneho 70 cm dlhého altajáka. Po chvíli pridávam ešte jedného len o pár cm kratšieho. Láďo pridáva na plandavku asi 60 cm. Približujú sa k nám domáci rybári a tak radšej odchádzame dolu prúdom. Darí sa mi uloviť asi 45 – 50 cm lipňa. Má ale menšiu papuľu ako lipeň mongolský (altaják). Myslím, že je to lipeň altajský. Vraciame sa do kempu. Vrátila sa aj výprava, ktorá bola autom dolu. Chalani hovoria, že boli na výtoku zo spodného jazera. V delte ulovili asi 3 – 4 altajákov.

Ochladilo sa. Vonku padá drobný dážď. Gončik nás pozýva na návštevu kazašskej pastierskej rodiny, ktorá žije v podhorí Altaja. Oddych nám padne vhod a tak sa dáme nahovoriť. Vezieme sa asi hodinu UAZ-om po lesných cestách, keď prichádzame k sídlu podobnému nášmu salašu. Všade sa pasú zvieratá. V strede je jurta, ktorá je o niečo väčšia ako naša, žije v nej asi 12 ľudí. Postele sú umiestnené po celom vnútornom okraji. Asi jednoročný chlapec leží v menšej postieľke vyzdobenej farebnými látkami. V strede jurty pred pieckou sa hrajú tri deti s malými kozliatkami. Dve ženy v kúte vyrábajú z mlieka a maslo a syr. Nás posadia za nízky stôl. Hostia nás čajom s mliekom, rôznymi druhmi syra, keksami a samozrejme vodkou. Aj my sme priniesli deťom sladkosti, čokoládu a domácemu gazdovi dve fľaše vodky. Ukazuje nám zbierku medailí, ktoré získal v súťažiach na koňoch. Gončikovi hovoríme po rusky a on to prekladá do mongolčiny, aby sme sa s gazdom dohovorili. Hrdo nám ukazuje nám stáda oviec, kôz, koní a jakov, ktoré sa pasú v okolí. Robota okolo zvierat je ťažká. Keď spasú všetku trávu, presťahujú sa všetci ďalej. V zime na stáda útočia vlky a orly. Vyskúšame si aj jazdu na koni a potom sa vrátime do kempu. Popoludní, keď sa počasie troch umúdrilo, nahovárame Bakheta, nášho šoféra, aby nás s Lacom zobral k spodnému jazeru, kde boli včera chalani. Zaberie fľaša vodky a my nasadáme do auta. Voda zo spodného jazera vyteká do hlbokej rieky, medzi skalnatým kaňonom. Dno v jazere je ale viac bahnité, ako na hornom jazere. Na voblery chytáme po jednom asi 65 cm lipňovi. Viac záberov nemáme. Meníme voblery za gumy. Opäť chytáme po jednej rybe. Láďo pridáva ďalšiu na plandavku. Prechytávame asi 300 metrový úsek ústia. Zábery prichádzajú pri zmene nástrahy. Ulovili sme 12 lipňov mongolských. Najväčší meral 67 cm. Zdá sa, že altajáci sa držia hlavne v prítokoch a vo výtokoch z jazier. Večer sme svedkami mongolského umu. Cez rieku sa snažia prejsť tri nákladné autá, ktoré sťahujú jurty pastierov. Drevený most by ich neudržal a tak to vzali krížom cez rieku. Voda je ale vysoká. V strede rieky zostáva stáť prvé auto. Po ňom nasleduje druhé a aby toho nebolo málo pridáva sa aj tretie, ktoré takmer prešlo na druhú stranu. Posádka auta, ktoré takmer prešlo na breh prešla na breh, podobne aj z posledného auta. Chalani ich častujú vodkou, aby sa zohriali. Posádka auta v strede rieky ale zostáva na korbe. Napriek ich volaniu ich kamaráti vypili vodku, ľahli si na breh a ich nechali nocovať v strede rieky. Ráno prišli vojaci s ťahačom a pomocou oceľového lana autá vytiahli z rieky. Ďalšie tri dni rozoberali a skladali utopené motory. V Mongolsku sa nikto nikam neponáhľa.

Zostáva nám posledný deň pobytu na Altaji. Ráno ma Láďo volá, aby sme šli po ľavej strane proti prúdu, kde predtým boli chalani, ale ulovili iba malé ryby. Radšej by som išiel z druhej strany, kde sa mi viac darilo ale nechám to na Láďovi. Ide s nami aj Lukáš. Prechytávame časť rieky, pomalé prúdy za veľkými skalami, zabrodím aj oproti miestu, kde sme pochytali altajákov ale záber nemáme. Prejdeme až hore k jazeru a asi kilometer po brehu. Chytáme ale len pár malých rýb. Vraciame sa preto späť a popoludní nahováram Láďa, aby išil so mnou na druhú stranu. Na našom úspešnom mieste na vobler chytím 68 a 65 cm lipne a jedného pridáva aj Láďo. Rozlúčka sa vydarila. Pri návrate vidím kozu, ktorá sa oddelila od stáda. V priamom prenose sledujem, ako privádza na svet mladé. Večer nás čaká v tábore prekvapenie. Prišli nás navštíviť vojaci aj s rodinami. Priniesli si hudobnú aparatúru a pripravili si pre nás koncert. Spievali a tancovali nám národné, ale i populárne piesne. Každý chcel niečo predviesť. Nevedel som, či sa mám smiať, či plakať, ale bolo to veľmi milé. Potom sme zasadli k spoločnému stolu a k vodke. Ukazovali nám fotky obrovského vlka, ktorého v zime ulovili. Hovorili nám, že v zime cez dieru v ľade ulovili 90 cm lipňa. Posedenie trvalo do neskorých hodín, resp. pokiaľ nepadla posledná fľaša vodky. Ráno balíme veci. Čaká nás 6 hodín v UAZ-e do Bayan Ulgii, kde prenocujeme. Mesto má asi 30 000 obyvateľov a patrí k tým väčším. Po ulici sa prechádzajú kravy. Náš hotel pripomína stavenisko. Podlaha je vydutá, steny zatečené, teplá voda tečie iba v jednej izbe. Napriek tomu sa cítime pohodlne po 10 dňoch strávených v stepi. Keď k tomu pridáme chutnú večeru a pivo, cítime sa ako králi. Na ďalší deň letíme do Ulanbátaru, odkiaľ sa presunieme na rieku Uur.

Fotogaléria - http://klubprivlace.sk/web/galeria/category/90-mongolsko-62017-altaj-a-ur

Jaroslav Sámela