Putovanie za klenotmi Mongolska (2. časť)

 

Rieka Uur, tajmeni

Let z Ulanu si Murunu meškal (ako vždy) asi 3 hodiny a tak stíhame vypiť pivo s Peťom Procházkom z Ingolu, ktorý ide na rieku Šiškid. Do Murunu prilietame v noci. Čaká nás tu Prudo, majiteľ kempu na rieke Uur, kde budeme loviť. Pred nami je 9 hodín cesty UAZ-om a Toyotou. Ráno sme v kempe. Príroda je tu iná ako na Altaji. Hustá zelená tráva, množstvo stromov, kopce sú menšie, ale takmer všetky so stromami (prevažne smrekovce, brezy a topole). V rieke je priezračná voda. Obnažené štrkové lavice signalizujú nízku hladinu vody. Prudo nám hovorí, že dlho nepršalo a tak nízky stav vody si dlho nepamätá. Uur mi pripomína rieku Onon. Na niektorých miestach je široký iba pár metrov. Prietok je ale pomalší, v hlbších jamách voda takmer stojí. Voda je čistá ako sklo. Deň je horúci, svieti slnko, čo nedáva príliš veľké šance na dobrú rybačku. Kemp tvoria štyri drevené zruby, kuchyňa, WC a kúpeľňa so sprchou, kde sa do nádrže naleje teplá voda a tá potom samospádom tečie. Tento kemp je na mongolské pomery luxusne zariadený. Zložíme si veci a už smerujeme k rieke. Ihneď pri kempe je zaujímavá jama so spadnutým stromom na dne. Skúšame 10 cm voblery prírodných farieb. Nemusíme dlho čakať a máme prvé zábery. Láďo vyťahuje asi 80 cm tajmeňa a po chvíli pridáva ďalšieho Prudo. Ryby stoja v menšej zátoke, ktorá sa vytvorila za spadnutým stromom. Odnesie si to zopár našich nástrah. Z jamy vyťahujeme asi 7 – 8 tajmeníkov. Pokračujeme dolu prúdom. Strhnuté brehy naznačujú, že na jar tu musela byť veľká voda. Na dne je množstvo popadaných stromov a koreňov. Naše nástrahy často viaznu. Na miestach s pomalou vodou zábery nemáme. Občas naše voblery atakujú menšie lenoky. Ďalších tajmeňov ale neulovíme. Prudo hovorí, že ryby sa kŕmia viac v noci a nahovorí nás, aby sme s ním išli vyskúšať hladinové nástrahy. Príliš sa mi nechce, po náročnej ceste by som sa rád vyspal. Nahovoriť sa ale dal Zdeněk, Jirko a Luky. Na hladinové nástrahy ulovili dve hlavátky.

 

01

 

Ráno sa budíme do krásneho slnečného dňa. Počas teplých dní sú našimi nepriateľmi ovady a komáre. Našťastie sa objavujú väčšinou až podvečer. Dohovoríme sa so šoférom Duranom, ktorého volajú Usama, že nás vyvezie proti prúdu. Pridávajú sa k nám Luky a Vít. Všetci vláčime. Ja lovím na minnowy od Daiwy prírodných farieb, Láďo dôveruje osvedčenej MaxRape, Luky skúša rotačku a Vít malé voblery. V bočnom prítoku, ktorý vytvára dlhú zátoku, vidíme malé šťuky, ale žiadnu neprehovoríme k záberu. V čistej vode medzi kameňmi sme objavili aj miene. Kúsok pod zátokou Luky zdoláva malú hlavátku a o pár metrov nižšie aj Vít. Voda je extrémne čistá. Ryby nás vidia z diaľky a štyria rybári na brehu robia príliš veľký ruch. Cestou ku kempu pridáme po jednom 80 – 90 cm tajmeňovi a niekoľko lenokov. Po návrate do kempu nás čaká prekvapenie. Na večeru bude pečená ovca. Vonku je malá piecka, kde nám každý deň pečú čerstvý chlieb. Pred ňou sa koná obrad, ktorý som v Mongolsku ešte nevidel. Prudo na hrudi ovce vyreže asi 10 cm dieru do kože. Potom do živej ovce strčí ruku a ukazovákom jej pretrhne aortu. Takto vraj vzdávajú úctu zvieraťu. Ovca po celý čas nevydala ani hlások. Takto usmrcujú iba ovce, každé zviera zabíjajú inak. Potom ju stiahli z kože. Vybrali vnútornosti a krv z hrude. Krvou naplnili črevá a dali ich variť spolu s tukom, pečeňou a ostatnými vnútornosťami. Mäso posekali na kusy, vložili do kotlíka spolu so zemiakmi, zeleninou a horúcimi kameňmi. Potom to celé prikryli pokrievkou a postavili do stredu ohňa. Podobne pripravenú som už jedol kozu, ktorá chutila výborne. Priznám sa, že ovca ma príliš neoslovila. To sa ale nedá povedať o domácich. Tí sa vrhli na varené vnútornosti a tuk. Potom nasledovalo pečené mäso a všetko podlievali vodkou. My sme sa uspokojili s chlebom a palacinkami.

 

02

 

Na ďalší deň sa chceme ísť pozrieť s Láďom dolu prúdom. Chalanom sa príliš nechce. Zostanú regenerovať v kempe. Kráčame popri brehu, ktorý je na niektorých miestach strhnutý. Je vidieť, že jarné vody boli silné. Na dne sa nachádzajú celé stromy. Okrem lenokov tu ale žiadneho tajmeňa neulovíme. Možno je to spôsobené bahnom, ktorým je dno pokryté alebo pomalým tokom. Hĺbka je tu aj 2 – 3 metre. Menších tajmeňov sa nám podarí uloviť až na konci jamy, kde je štrkové dno. Stále lovíme na voblery rôznych veľkostí a farieb. V čistej vode najlepšie fungujú neagresívne prírodné farby. Pred lesom sa tok zužuje na 8 – 10 metrov a potom rozlieva do širokej jamy, ktorá leží v tieni lesa. Tu by mohlo niečo byť. Skúsim dať väčší vobler, ktorým ďalej dohodím, aby som ryby nevyplašil. Prehadzujem takmer až na druhý breh. Vobler hlučne dopadá na hladinu. Takmer okamžite po dopade cítim úder a zasekávam. Cítim silný pomalý ťah. To nebude malá ryba. Rovnomerným ťahom smeruje dolu prúdom do stredu jamy. Drží sa pri dne a zrazu prudko vyrazí proti prúdu. Mám čo robiť, aby som ju stále držal na napnutom vlasci. Keď trochu povolím, vyskakuje nad hladinu a snaží sa zbaviť nástrahy. Dobre nastavená brzda, ale i celá zostava mi pomáha zdolať 110 cm tajmeňa. Láďo mi spraví pár fotiek a gratuluje k úspechu. Unavenú rybu držím za chvost hlavou dolu prúdom, aby sa jej okysličila krv. Keď vidím, že sa spamätala, opatrne ju púšťam.

 

03

04

 

 

Pokračujeme spoločne krajom pláne. Láďo mi hovorí, že videl, ako mi za nástrahou ide pekná ryba. Bol by som rád, keby si aj Láďo chytil slušného tajmeňa. Nechávam ho teda na pláni a ja sa vraciam spraviť si ešte pár fotiek na miesto, kde som chytil tajmeňa. Láďo prešiel celú pláň, ale záber nemal. Kým sa ku mne vráti, napadlo mi vyskúšať nové gumové rippre od Daiwy. Ešte som na ne poriadne nechytal a v čistej vode budem dobre vidieť, ako pracujú. Na 15-gramovú hlavičku napichujem Liveshad prírodnej farby. V čistej vode sledujem, ako nástraha po nahodení klesá ku dnu. Vidím, ako chvostík kmitá a skáče po dne. Vtom nástraha zmizne a podvedome zasekávam. Zdá sa mi, že som zachytil za skalu, keď sa z dna odlepí čierny valec a smeruje dolu prúdom. To je ryba! Nestačím to ani domyslieť, keď valec prudko štartuje do hlbiny. Povoľujem trocha viac brzdu a tuším, čo bude nasledovať. Ryba zacítila odpor a letí nad hladinu. Vidím otvorenú papuľu a červené žiabre. Prudko udiera hlavou do strán a snaží sa zbaviť nástrahy. Dúfam, že háčik je dobre zaseknutý. Dopad do vody je taký, ako keby tam dopadol meteorit. To už aj Láďo zbadal, s akou rybou bojujem a ponáhľa sa za mnou. Rozmýšľam, či som na pláni videl pod vodou spadnutý strom, čo by nebolo pri zdolávaní dobré. Videl som tam iba skaly, čo mi dáva nádej na úspech. Skúsená ryba si asi 10 minút robí so mnou, čo chce. Držím ju na napnutom vlasci pod kontrolou a čakám, kým sa trochu unaví. Až keď cítim, že zastane a chce načerpať sily, pritiahnem ju pár metrov a nedovolím jej vydýchnuť. Znovu nasledujú výpady a výskoky, ale pomaly začínam mať navrch ja. Priťahujem ju na kraj do plytkej vody. Vidím, aká je mohutná a je mi jasné, že jednou rukou ju za chvost nevytiahnem. Volám preto na Láďa, aby mi prišiel pomôcť. Keď sa jej dotkne, ryba opäť vyráža do hĺbky. Nič netreba uponáhľať. Asi na tretíkrát ju Láďo uchopí za koreň chvosta a priťahuje ju do plytkej vody, z ktorej by nemala už ujsť. Poznám ale silu tajmeňov a aj unavená ryba často dokáže nemožné. Vždy odklopím cievku a až potom položím prút na zem a uvoľňujem nástrahu. Jednohák je krásne zaseknutý v kútiku papule. Ryba nemá žiadne zranenia. Meter ukazuje neuveriteľných 138 cm. Láďo mi gratuluje a ja mu ďakujem za pomoc. Veľmi ma prekvapilo, že z miesta, ktoré sme už prechytali, prišla takáto krásna ryba. Rybu vraciame opatrne späť a zdá sa, že náročný súboj jej vôbec neublížil. Pokračujeme ďalej a hoci by som podobnú rybu doprial aj Láďovi, viac záberov nemáme. Čaká nás niekoľkokilometrová turistika a návrat do kempu. Luky s Víťom boli muškáriť na Ariku, prítoku Uuru. Hovoria, že chytili asi 100 lipňov. Večer zapíjame krásny úlovok vodkou.

 

05

 

Ráno sa dohadujeme, že zoberieme raft a pustíme sa dolu prúdom. Ideme štyria a je vidieť, že chalani sú motivovaní. Ja až toľko optimizmu nevidím. Je mi jasné, že v čistej nízkej vode za prudkého slnka pri mne včera stálo šťastie. Zastavujeme na zaujímavých miestach s hlbšou vodou. Ja sa skôr venujem raftu a fotografovaniu. Chalani lovia na voblery a gumy. Zdolávajú niekoľko tajmeňov. Najväčší, ktorého chytil Láďo, má 95 cm. Keď prechádzame ponad hlboké jamy, kde pred chvíľou chalani lovili, vidíme asi 120 cm rybu. O nástrahy ale záujem nemá a uteká pred raftom. Ryby za slnečného dňa a v čistej vode majú dosť času prečítať si naše nástrahy. Aj tak som prekvapený, že na menšie voblery Láďo zdoláva päť a Víťo štyri menšie tajmeníky okolo 80 cm. Po jednom pridávame aj ja s Lukym. Niekedy sa ale musia kŕmiť aj tie väčšie ryby. Pri spiatočnej ceste uvažujeme, že večer pôjdeme vyskúšať hladinové nástrahy. Po návrate do kempu sa nám chváli Kubo nevšedným zážitkom. Bol navštíviť miestneho šamana. Na jeho veľké prekvapenie, viaceré veci, ktoré mu povedal sa zhodovali so životom jeho rodiny. Okrem toho sa spolu so Zdenkom a Jirkom zúčastnili turnaja v zápasení, ktorý sa podobá sumo. Hovoríme im o našom pláne ísť večer vyskúšať hladinový lov. Hneď sa hlásia, že pôjdu s nami, čo bude dosť náročné, pretože veľa ľudí spôsobí veľký hluk, čo môže ryby vyplašiť. Beriem si so sebou len prút a dva poppery. Kráčame nočnou krajinou za svetla čeloviek. Keď prídeme k miestu, čelovky zhasíname. Rozostúpime sa okolo pláne a vrháme naše nástrahy do tmy. Počujem ako popper špliecha po hladine a zacítim úder do nástrahy. Zdolávať rybu po tme, keď nevidím ani špičku prúta, je náročné. Ryba nie je veľká. Pod nohami mi špliecha asi 80 cm tajmeň. Zábery majú aj chalani. Nie vždy sa ale podarí rybu zaseknúť a zdolať. Ďalšími hodmi pridávam dvoch menších tajmeňov a dokonca aj lenoka. Potom k sebe volám Jirka. Je to nerybár a tajmeňa nikdy nechytil. Radím mu, ako a kde má po tme nahodiť. Má pár záberov, ale rybu buď nezasekne, alebo mu spadne pri zdolávaní. Jemne mu pridŕžam prút, aby som cítil záber. Teraz sekni! Pomaly zdolávaj! Pri brehu mu špliecha menší tajmeň. Vyberám mu prvý úlovok z vody. Okamžite zapína čelovku  kričí od radosti. A je po rybačke. Jeho radosť ale prevyšuje pokazený večer. Aj tak sa nám celkom darilo. Ulovili sme asi 6 – 7 menších tajmeňov a 2 lenokov. Po návrate Jirko vyťahuje fľašku kvalitnej whisky a na pamiatku mu venujem popper, na ktorý chytil svojho prvého tajmeňa.

 

06

 

Čas nášho výletu sa pomaly kráti. Zostávajú nám posledné dva dni. Chalani sú unavení nočným lovom a tak do raftu nasadáme iba ja, Láďo a náš šofér Usama. Ešte raz sa chceme ísť pozrieť dolu, kde sme videli pekné ryby. Doprial by som Láďovi nejakú peknú rybu. Dnes je ale opäť počasie skôr na opaľovanie, ako na rybačku. Zastavujeme na miestach, kde sme videli ryby. Skúšame rôzne nástrahy, ale stále sme bez záberu. Konečne Láďo na svoju obľúbenú Rapalu zdoláva prvého asi 80 cm tajmeňa. Ja som celý deň bez záberu. Teším sa z nádhernej prírody. Okolo brehu kvitnú kvety, stromy sú sviežo zelené a voda nádherne priezračná. Takýchto miest na svete už nie je veľa. Postupne sa blížime k miestu, kde nás čaká auto. Láďo pridáva ďalšie dve ryby. Priamo pred autom sa prúd zužuje na 10 – 12 metrov. Hoci je voda hlbšia a mohlo by tu niečo stáť, ryby vo vode nevidíme. Láďo to vzdáva a smeruje do auta pre pivo. „Ja si ešte raz hodím a idem za tebou“, hovorím mu. Vobler vo vode priam svieti. Vtom sa z dna odlepí tieň a priamo pred mojimi očami zaútočí na nástrahu. Tajmeň a celkom slušný. Na úzkom priestore bojujem s rybou. Šplechot prilákal aj šoférov z auta, ktorí sledujú moje počínanie. Ryba vyletí nad hladinu, kvapky v zapadajúcom slnku striekajú na všetky strany. Hoci nie je veľká, má dosť síl a musím za ňou kúsok bežať po brehu. Nakoniec ju vyťahujem za chvost na kraj do plytkej vody. Má rovných 100 cm. „Vidíš“, hovorím Lacovi, „a ty si tu už nechcel hádzať“. „Choď ešte skúsiť nižšie“. Je to až neuveriteľné, ale na prvý hod má záber. Ryba bojuje ale akosi inak. Na naše prekvapenie je to asi 90 cm šťuka. Gratulujem Lacovi k peknému úlovku a potom nasadáme do auta a smerujeme do kempu. Chalani sa celý deň pohybovali iba okolo kempu. Chytili tri malé tajmeníky a Víťo jednu šťuku. Po včerajšom úspechu chcú ísť znovu v noci na lov. Nám sa už príliš nechce. Dáme si radšej teplú sprchu a skvelú večeru. Po návrate im žiaria oči. Luky chytil asi 110 – 120 cm tajmeňa a 2 menšie ryby. Ďalšia oslava je pred nami.

 

07

 

Máme pred sebou posledný deň. Po dlhej noci vstávame dosť neskoro. Pustiť sa po rieke nemá zmysel, času veľa nezostáva. Treba si aj pobaliť veci, na druhý deň chceme skoro ráno vyraziť do Murunu. Berieme si teda iba ľahšie prúty a ideme pešo kúsok nad kemp. Zboku tam priteká potok, ktorý domáci volajú Čierna riečka pre jej bahnité dno. Prudo nám hovorí, že tu pred pár rokmi chytili kapitálnu šťuku. V potoku je ale málo vody, je porastený trávami a široký sotva 3 – 4 metre. Za gumou sa mi rozbehla asi 50 cm šťučka a zostala stáť pri kraji. Ďalší hod kúsok vedľa nej a v priamom prenose vidím, ako uchopila gumu do papule. Viac rýb tu ale nechytíme a vraciame sa k rieke. Skúšame malé voblery. Na minnow od Daiwy vo farbe ostrieža chytám zopár lenokov. Boduje aj Láďo, ktorý ťahá lenokov ako na bežiacom páse. Lovíme pod menším prúdom. Voda má asi 50 – 70 cm. Zábery prichádzajú väčšinou až keď hodíme takmer na druhý breh a nástrahu stiahneme do hlbšej vody. Keď zdolávam asi 40 cm lenoka, vidím za ním vlnu. Takmer pod nohami nasleduje výbuch vody. Zbadám tajmeňa, ktorý môže mať viac ako meter. Lenoka netrafil a stojí v sotva 20 cm vode. Naše pohľady sa stretnú a potom zamieri späť do prúdu. Priznám sa, že v takejto malej vode a nenápadnom prúdiku by som takúto rybu nečakal. Bolo tu ale veľa lenokov a tak sa asi prišiel nakŕmiť z hlbšej jamy, kde potom oddychuje. Alebo sa prišiel so mnou rozlúčiť. Vraciame sa do kempu. Domáci pre nás pripravili ďalšiu ovečku. Ja dávam ale prednosť palacinkám a sladkým šiškám. Večer prichádza partia mladých Mongolov, ktorí tu budú asi 5 – 6 dní muškáriť. Prudo mi hovorí, že sú z bohatých rodín a žijú v Ulanbátare. Majú špičkové vybavenie a je vidieť, že s financiami nemajú problém. Čoraz viac bohatých Mongolov začína tráviť voľný čas zábavou, cestovaním, poľovačkou či rybačkou. Večer s nimi vypijeme fľašu kvalitnej vodky, ktorú priniesli. Ukazujú nám videá z rybačky. Je vidieť, že technika muškárenia im ešte robí problémy. Ulovené majú iba menšie ryby.

 

08

 

Skoro ráno vyrážame na dvoch autách do Murunu. Pred nami je 8 – 9 hodín náročnej cesty, Po príchode stíhame iba sprchu a večeru. Hneď večer totiž odlietame do Ulanu a ráno pokračujeme do Moskvy. Za sebou máme takmer tri týždne nádhernej rybačky. Vzhľadom na podmienky, aké sme mali, sme maximálne spokojní. Už teraz sa tešíme na návrat do tohto rybárskeho raja.

Jaroslav Sámela

 

 

 

Partner

Reklamný prúžok
Rybárske centrum ORAVA

Partner

Reklamný prúžok
DAIWA CORMORAN - generálny sponzor slovenskej prívlačovej reprezentácie

Partner

Reklamný prúžok
Sponzor ligy juniorov LRU - prívlač

Reklama

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Reklama

Reklamný prúžok