Kráľovná

 

Hlavátka. Ryba, ktorá posledné 2 mesiace v roku zamestnáva mysle rybárov brodiacich sa v ľadových riekach i po zasnežených brehoch s cieľom vyprovokovať ju k záberu. Kto zažil lov hlavátky, vie, že je to doslova drina. Hodiny, dni, mesiace a niekedy aj roky strávené jej hľadaním a vyprovokovaním k záberu. A ak už aj keď rybár dosiahne vytúžený záber, hlavátka sa svojim povestným kotrmelcom oslobodí od nástrahy. Aj o tom je lov hlavátky. Ale čo ak zásek sedí a vy máte zrazu na prúte životnú rybu?

 

01

 

Minulú sezónu sa mi hlavátka neraz pripomenula. Prv mi chcela na Váhu ukradnúť zdolávaného pstruha a potom mi Kysuci chňapla po rotačke zhruba 35 cm princeznička, ktorá tesne pri brehu aktívne lovila plosky. Do tretice som sa s ňou stretol na strednom Slovensku a ako sa vraví, do tretice všetko dobré. Ale pekne po poriadku. December zaklopal na dvere a nastal čas na bilancovanie končiacej rybárskej sezóny. Preto som s radosťou prijal pozvanie na stretnutie priateľov a zároveň i aktívnych prispievateľov do mesačníka Poľovníctvo a rybárstvo. Vítaným spestrením bola možnosť lovu našej najväčšej lososovitej ryby – hlavátky podunajskej, známej i pod prívlastkom kráľovná našich vôd. Miesto stretnutia boli priestory našich priateľov z MO SRZ Žiar nad Hronom. Po príchode sme sa všetci srdečne uvítali, dali prípitok na privítanie a začali družne debatovať. Keďže sme boli s Lukášom netrpezliví, ešte v ten večer sme šli po zotmení skúsiť šťastie a zhruba hodinu sme vláčili. Bolo tesne nad nulou a husto snežilo, ale žiadnu rybu sme k záberu nepresvedčili. Tak sme sa vrátili do nášho nocľahu, kde nás už privítala vôňa jagereka a guláša z daniela. Po výbornom poľovnom menu sme pokračovali v družnej debate na rôzne rybárske témy, ale samozrejme bola najviac na pretrase hlavátka. V podstate to bola len moja druhá výprava a Lukáš si ma stále doberal, že som ešte nechytil ani tubicu. Ešte pred spaním som poctivo dolaďoval výbavu na ráno, keďže piatkový výlet k vode po zotmení bol len takou menšou generálkou. Po raňajkách vyrážame k vode v zostave ja, Lukáš a Jaro.

 

02

 

Jaro je z našej skupiny najskúsenejší hlavátkar. Má už nejednu úspešne zdolanú kráľovnú a dá sa povedať, že je našim sprievodcom i mentorom. Tak sa vydávame na prvé lovnémiesto, ktoré bolo od nás asi 15 minút cesty autom. Brehy rieky sú pokryté snehom a slnko je zrána ešte skryté pod hustou hmlou. Ideálna zimná idylka, kde ticho prerušujú len naše náhody a čľupnutia nástrah padajúcich do vody. Celé doobedie prelovujeme, avšak bez akéhokoľvek kontaktu s rybou. Mne sa pri jednom náhode trhá spletaná šnúra a vobler strácam pri náhode. Po hodine sa situácia so stratou nástrahy kvôli šnúre opakuje a tak mením cievku a dávam namiesto šnúry silon 0,40 mm. Rovnaký silon som doma používal ako prádelšnúru, takže verím, že tentoraz už nič neutrhnem. Na obed sa k nám pripája Jarov kamarát Zdeno, ktorý je tiež vášnivým lovcom hlavátky. Po krátkej debate sa rozďelujeme na 2 skupiny – ja s Lukášom a Zdeno s Jarom. V tomto zložení sme krátko po poludní začali opäť chytať. Asi po hodine lovu, keď sme s Lukášom prebroďovali rieku, sa vraciame k autám, kde sa stretávame s Jarom a Zdenom, ktorí sú takisto ako my bez záberu. Zdeno navrhuje, aby sme šli skúsiť ešte jedno miesto. Všetci súhlasíme a sadáme do áut.

 

03

 

Po príchode na miesto chytáme každý asi 10 metrov od seba a ja skúšam šťastie z druhej strany. Po zhruba trištvrte hodine sa vraciam na breh za chalanmi a sledujem, ako švihajú vodu svojimi nástrahami. Keďže pod nimi je už plytčina, vydávam sa smerom hore nad nich. Sú dve hodiny poobede a vravím si, že o 2 hodiny, keď sa zotmie, bude ideálny čas na záber hlavátky. Ako sa tak brodím snehom a premýšľam, zrazu ma upúta jedno miesto s konárom visiacim nad vodou na opačnom brehu. Preto zastavujem a obzerám si to miesto. Poobede sa už vyjasnilo a tak vidím, že na druhej strane je od brehu plytšia voda. Preto mením nástrahu za ľahšiu a nahadzujem. Prvý náhod sa mi veľmi nevydaril, lebo ľahká nástraha a štyridsiatka silon nie je najlepšia kombinácia. Druhý náhod však už bol podľa mojich predstáv a nástraha čľupla asi 20 cm od brehu. Otáčam jedenkrát kľučkou a zrazu moja nástraha zastala. Inštinktívne prisekávam a zrazu mi prút dáva dlhú tiahlu ranu späť. Zasekávam pre istotu ešte raz a cítim odpor. Nemôžem tomu uveriť - ryba! Prebúdzam sa z letargie a čakám, čo sa bude diať. Napadlo mi rybu pritiahnuť, ale ani prút do 200 gramov mi to nedovoľuje a ryba si to mieri dolu prúdom. Plne využíva silu prúdu, opiera sa oň a je nezastaviteľná. Preto postupujem za ňou a snažím sa s ňou nestratiť kontakt. Kričím na chalanov, že mám rybu počas toho, ako brodím pozdĺž brehu uhýbajúc konárom nad vodou. Lukáš s Jarom ma už nasledujú a dokumentujú tento epický súboj. Cievka na navijaku bola celkom natvrdo nastavená, ale i tak stále bez prestávky bzučí. Silon na cievke sa mi rýchlo míňa. Ryba už preplávala približne 100 metrov a stále ju neviem zastaviť. Všímam si, že si to namierila do perejí. Tak mi neostáva nič iné, len ju natvrdo zastaviť a pokúsiť sa ju otočiť. Priťahujem cievku až „na krv" a snažím sa rybu zastaviť. Silon reže hladinu rieky ako nôž a vydáva kvílivý zvuk. S ťažkosťami sa mi darí rybu zastaviť a začínam ju pomaličky, centimeter po centimetri, odliepať odo dna priťahovať proti prúdu ku mne. Ryba sa však stále drží pri dne a neviem, čo to bude. V tom sa po chvíľke rozčerí hladina a objaví sa veľká červenkastá chvostová plutva a časť mohutného medeného tela. Hlavátka! A k tomu aká! Pomaly mieri k nám. Je tesne pod hladinou a jasne vidieť jej medené boky. Mohutná chvostová plutva pretína hladinu rieky. Má stále dosť síl. Snažím sa ju dostať z hlavného prúdu na plytčinu, kde som stál spolu s Lukášom a Jarom. Keď sa mi to konečne darí, tak hlavátka zúrivo metá hlavou, otáča sa a mieri si to späť do hlavného prúdu. Dávam ruku na cievku a jej únik odvraciam. Ryba ostáva v plytkej vode, ale stále ešte nie je zdolaná. V mysli mi začínajú prebiehať príbehy rybárov, ktorí o hlavátku pri zdolávaní kvôli chybe prišli, najmä keď sa ju pokúšali sami vyloviť. Preto som požiadal Lukáša o pomoc pri jej vylovovaní. Lukáš neváha a obratne ju chytá za chvost lososím chmatom. Dobojované! Neuveriteľné!

 

04

 

Jaro vyťahuje meter a premeriava mohutné medené telo posiate bodkami bez akejkoľvek chybičky. Dokonalá kráľovná. Magická hranica 100cm je prekonaná a meter ukazuje 107 cm. Jaro odhaduje jej váhu na 11,5 kg. Až teraz si uvedomujem, že výmena šnúry za silon bola doslova osudová. Nasleduje fotenie, pri ktorom mám skutočne problémy rybu zdvihnúť. Preto sa snažíme čo najmenej kráľovnú trápiť a po fotení jej dávam slobodu. Úplne bez ujmy vyrazila späť do hlbín a ja s dobrým pocitom prijímam gratulácie od Lukáša, Jara i Zdena, ktorý k nám prišiel až pri fotení.

 

05

 

Takmer dva dni lovu, brodenie snehom, ľadovou riekou, nespočet náhodov a jediný záber. Ale záber, ktorý stál za to a možno príde len raz za život. Je len na rybárovi a jeho skúsenostiach ako ho zužitkuje. Hlavátka je snom každého rybára a hovorí sa, že na jedno ulovenie hlavátky treba približne 1000 náhodov. Ja som zrejme limit 1000 náhodov nesplnil, preto sa touto cestou úprimne ospravedlňujem všetkým rybárom dobrej vôle, ktorí túto hranicu náhodov už prekonali a nemali šťastie na záber. Zároveň im však želám, aby ten svoj vytúžený záber dosiahli a zažili tie neopísateľné pocity po zdolaní kráľovnej. Ja som úprimne rád, že sa mi to podarilo v spoločnosti skvelej partie rybárov a môj úlovok bola len taká čerešnička už i tak skvelého víkendu.

autor: Peter Hirjak

foto: Lukáš Svetlík, Mgr. Jaroslav Šubjak

zdroj: Poľovníctvo a rybárstvo 11/2018 (so súhlasom vydavateľa a autora)

 

Partner

Reklamný prúžok
Rybárske centrum ORAVA

Partner

Reklamný prúžok
DAIWA CORMORAN - generálny sponzor slovenskej prívlačovej reprezentácie

Partner

Reklamný prúžok
Sponzor ligy juniorov LRU - prívlač

Reklama

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Reklama

Reklamný prúžok