Mongolsko 2018 – divoký východ Mongolska (1. časť)

 

Mongolsko 2018 – divoký východ Mongolska (1. časť)

Aj tento rok som sa chystal do môjho obľúbeného Mongolska. Pochodil som tu už takmer všetky známe rieky a lokality a tak som zvažoval, ktorú navštívim znova. Z mojich úvah ma vytrhol Vlastík. Poďme na Chalchyn! Priznám sa, táto lokalita ma príliš nelákala. Možno si pamätáte, ako sme tam prežili povodňovú vodu, búrky, odfúknutý raft, problémy s návratom pre ochorenie dobytka atď. Naviac ide o nížinnú rieku s pomalším tokom a mne sa páčia viac tie horské, prudké rieky. Na druhej strane som vedel, že ak sa výprava vydarí, môžeme zažiť skvelú rybačku s množstvom úlovkov ako to zažila výprava pred rokom, keď tu ulovili takmer 100 tajmeňov. Bola to zároveň pre mňa výzva, zlepšiť si dojem z tejto rieky, hoci aj pred pár rokmi som tu chytil dve pekné hlavátky a šťuky amurské.
Termín sme vybrali začiatkom októbra, kedy by sa ryby mali sťahovať do hlbších jám, ktoré sa nachádzali neďaleko kempu. Jedna výprava tu bola pozrieť aj v lete na prelome júna a júla. Ulovili krásnu 135 cm rybu ale ryby v lete príliš aktívne neboli. Väčšina výprav preto smeruje práve na jeseň. Spolu so mnou na východnú hranicu Mongolska s Čínou smeruje okrem Vlastíka aj Láďo Mlynarovič a nováčikovia Peťo Horňák a Dano Hrk.
Let z Prahy cez Moskvu do Ulanbátaru prebehol bez problémov. Prekvapenie nás čakalo po pristátí. Naša batožina nedorazila. Tašky sme nakoniec našli na kontrole obsahu, ale tubus s prútmi vraj zostal v Moskve a príde až o dva dni. Toľko sme ale čakať nemohli, pretože ten večer sme mali letieť do Čojbalsanu. Tu sme ocenili pomoc od Ingolu, cestovky, cez ktorú sme mali pobyt zabezpečený a ich pracovníčky Enche, ktorá nám požičala náhradné prúty. Do Čojbalsanu sme prileteli neskoro večer a preto sme sa rozhodli tu prenocovať a skoro ráno pokračovať autami do kempu Chalchyn Gol. Cesta trvala asi 9 hodín cez prašnú step. Vyjazdené koľaje boli ale v lepšom stave ako minule, keď sme často zapadali do bahnitých jám. Prekvapilo ma aj teplé počasie a tak sme cestovali v letnom oblečení, aj keď som mal informácie, že by malo byť chladno a snežiť. Cestou prechádzame len cez jednu osídlenú oblasť, kde sa ťaží ropa. Pamätám si, že tu bolo len zopár ťažobných vrtov s čerpadlami. Teraz je ich tu v stepi veľmi veľa. Dozvedáme sa, že ropu ťažia Číňania, od ktorých Mongoli dovážajú naftu a benzín. V kempe nás čaká Gončik, náš dlhoročný priateľ, bývalý vojak – pohraničník, vďaka ktorému sa môžeme dostať až sem, do hraničného pásma. Nás tábor tvoria 4 jurty. V prvej sú dve kuchárky, šofér a pomocník, manžel mladšej kuchárky – Baysaa. Druhá je väčšia, bude v nej bývať Vlasto, Dano a Peťo. V tretej ja s Láďom a vo štvrtej, ktorá je zároveň aj skladom potravín, Gončik. V Gončikovej jurte sú po zemi kusy mäsa z rozporcovanej kravy. Je to naša potrava na 10 dní. Suchý chladný mongolský vzduch dokáže uskladniť mäso aj bez chladničky. Jurty sú napojené na generátor, takže večer máme svetlo a elektrinu. Až tu si človek uvedomí, aký význam má zdanlivo samozrejmá elektrina. Máme k dispozícii dva rafty. Zmestili by sme sa aj do jedného, ale chodiť v pätici po rieke, ktorá nie je príliš veľká, by bolo náročné.

 

01

 

02

 
Náš kemp


03

 
Na prepravu nám slúži auto a raft

 

Náš príchod sme zapili ako sa patrí mongolskou vodkou a ráno  sa rozdeľujeme do dvoch skupín. Prvá, ktorú som tvoril ja, Peťo a Dano, pôjde autom proti prúdu ku skale a odtiaľ dolu raftom. Vlasťo s Láďom sa rozhodli, že pôjdu pešo okolo kempu. Šofér nás vyviezol asi 20 kilometrov nad kemp ku skale, po ktorej sme spustili raft do vody. Pri nastupovaní so člna sa Peťovi z opasku uvoľnila kamera a už sa nám ju nepodarilo nájsť. Nie je to dobrý začiatok. Naviac je dosť teplo, cez obed dokonca chytáme len v krátkych rukávoch, čo nie je vôbec dobré. Prvú rybu ulovil na menší vobler Dano. Je to lenok a po chvíli pridáva aj menšiu hlavátku. Lenoka pridáva aj Peťo. Ja lovím na väčšie voblery 10 – 15 cm. Voda je dosť vysoká a mierne prikalená. Je dôležité zistiť, na aké nástrahy ryby reagujú. Dlho som bez záberu. Až na konci dlhej pláne mám konečne záber. Prvý tajmeň má 95 cm. Nie je síce príliš veľký, ale potešil. Očakával som, že ryby budú oveľa aktívnejšie. Zdá sa ale, že to v teplom počasí nebude vôbec jednoduché. Ďalším hodom pridávam druhého a po ňom o kúsok nižšie aj tretieho menšieho tajmeňa. Takto by som si to predstavoval. Je to ale na dlhú dobu všetko. Až na okraji silného prúdu má Dano záber. Ryba nebojuje tak agresívne ako tajmeň a keď zbadáme čierne bodky, na brehu je prvá šťuka amurská. Má 80 cm a priznám sa, že na tomto mieste by som ju nečakal. Vedel som, že šťuky tu sú a aj pri predchádzajúcej výprave sme ich dosť veľa chytili, ale takmer všetky boli v zátokách a v pokojnej pomalej vode.    Prechytávame všetky zaujímavé miesta. Zvýšená hladina robí z rieky monotónnu vodu. Ryby môžu stáť všade a nikde. V dvoch ramenách so stojatou vodou skúšame plytko chodiace voblery. Som presvedčený, že tam šťuky musia byť. Záber ale nemáme. Postupne sa presúvame a ja ťahám po plytkej vode raft za chalanmi, ktorí chytajú o niečo nižšie. Vtom zbadám v tráve krásny jelení zhod. Gončik má narodeniny a tak budeme mať pre neho pekný darček. Skúšam aj gumové nástrahy, ale neúspešne. Až keď zvolím vobler s agresívnejším chodom, mám ďalší záber. Je to asi 70 cm tajmeň. Zdá sa mi, že postupujeme dosť pomaly. Hneď ako sme prišli som si dával pozor, kedy sa zotmie. Hlavne prvé dni je to veľmi dôležité. Nevieme totiž, ako dlho nám bude trvať cesta raftom k miestu, kde nás má čakať auto. K rieke sa dá autom dostať iba na pár miestach. Gončik mi hovoril, že miesto označil bielou vlajkou, aby sme ho z rieky na vysokom brehu zbadali. Ak by sme ho prehliadli, alebo sa k nemu nedostali za svetla, bolo by veľmi nebezpečné zostať na rieke potme. A tak asi hodinu pred západom slnka hovorím chalanom, aby sme nasadli do raftu a budeme pádlovať až k označenému miestu. Rieka sa na viacerých miestach delí do ramien. Väčšinou sa snažím vyberať to, v ktorom je viac vody. V jednom z nich je niekoľko popadaných stromov a prúd nás tlačí na jeden z nich. Prúd síce nie je silný, ale raft tlačí do konárov a ja si uvedomujem, že mám v rafte nováčikov. Kričím na nich, aby zabrali, ale zdá sa, že môj zvýšený hlas ich skôr vystrašil ako povzbudil. Prekážky  nakoniec úspešne spoločnými silami zdolávame. Začína sa stmievať, čo nie je dobré. Veslujeme zo všetkých síl. Až potom si uvedomujem, že sa musím držať v ľavých ramenách, aby som neminul označené miesto na ľavom brehu. Dúfam, že sa tak už nestalo. Takmer potme zbadám vlajku a nášho šoféra. Sme radi, že sedíme v aute a smerujeme do kempu. Na rozloženie času si budeme musieť dať pozor, kým neprejdeme celý úsek rieky kde máme chytať a nespoznáme miesta, kde sa máme stretávať. V kempe nás už čaká Vlasto s Láďom. Ani im sa príliš nedarilo. Ulovili iba zopár lenokov. Hovoria, že pohyb po brehu je náročný. Zvýšená hladina a brehy porastené hustými vrbinami sťažujú prístup. Podobne to bolo aj pri povodňovej vode pri minulej návšteve, kedy sme museli takmer stále chodiť raftom a hľadať miesto, kde sa dalo vôbec vystúpiť na breh. Náplasťou je chutná večera a teplá sprcha.

 

04

 
Prvá ryba výpravy


05

 
Tajmeník neodolal vobleru


06


07

 
Danova prvá šťuka amurská


08

 
Jelení zhod

 

09
 
Cesta raftom dolu prúdom po zotmení môže byť nebezpečná

 

Gončik vidí naše sklamanie a navrhuje nám, aby sme išli pozrieť do pohraničného pásma k vojenskej stanici. Tam sa iba málokto dostane a ryby by tam mali ísť lepšie. Vyvezieme sa autom asi 30 km proti prúdu. Je tu vojenská stanica. Po pár zdvorilostných slovách, fľaši vodky a zopár pivách smerujeme k rieke. Znova sa delíme na dve skupiny. Raft necháme pri rieke a skupina, ktorá pôjde pešo proti prúdu ho potom pri spiatočnej ceste vezme. Ja s Lacom a Danom ideme proti prúdu a Vlastík s Peťom idú dole prúdom. Keď sa vrátime, raftom chalanov dobehneme a spoločne pôjdeme dolu, kde nás bude na prístupnom mieste pri skale čakať auto. Rozhodol som sa, že budem loviť iba na väčšie nástrahy nad 15 cm. Viem, že záberov bude menej, ale je tu nádej na väčšiu rybu. Vyšli sme asi dva kilometre proti prúdu. Pohyb po brehu bol náročný. Mením väčšie voblery za gumy, prechádzame peknú jamu aj viacero nádejných miest ale záber nemám. Laco a Dano zdolávajú menšie hlavátky. Ryby vôbec nie sú aktívne. Chalani skúšajú menšie nástrahy a odmenou je im zopár lenokov. Postupujeme dolu prúdom k raftu, ktorý sme nechali v strede úseku. Vlastíka s Peťom nachádzame pri krásnom mieste pod skalnatým brehom. Hovoria nám, že im vyšla za nástrahou pekná ryba, ale vobler nedobrala. Vlastík chytil dve menšie hlavátky a Peťo lenoka. Spoločne nasadáme do raftu a pádlujeme dolu prúdom. Zastavujeme pri ramene so stojatou vodou, kde sme pred rokmi chytili pekné šťuky. Teraz je tu ale málo vody a záber nemáme. Prichádzame ku skale, kde nás čaká šofér s autom. Sme sklamaní, ryby neberú. Stále je veľmi teplo. Gončik nám oznamuje, že ráno privezú náš stratený tubus s prútmi.

 

 

10

 

11
Prechádzame viacero sľubných miest, ale záber nemáme


12


13


14

 
Ulovili sme iba menšie ryby


Ráno stojí pred jurtou neznáme auto a šofér nám podáva tubusy s prútmi. Tak snáď sa to odrazí aj na úlovkoch. Keďže úsek, kde sme boli prvý deň, bol veľmi dlhý a druhú polovicu sme preveslovali, necháme sa teraz s Danom a Peťom vyložiť asi v polovici. Prístup k vode je ale náročný. Raft musíme ťahať asi 1,5 km cez step. Nohy nám zapadajú do podmáčaných jám a dier. Predierame sa cez kríky a nakoniec čln spúšťame dolu strmým brehom do vody. Nemusíme sa ponáhľať úsek nie je príliš dlhý. Skúšam nové voblery od Daiwy. Peťo sa rozhodol loviť na rotačku a Dano dôveruje menším voblerom. Zdá sa, že menšie nástrahy výrazných farieb fungujú lepšie. Peťo ulovil 75 cm tajmeňa a 6 lenokov, Dano 80 cm šťuku a 5 lenokov. Ja som na Current Master vo farbe Ayu zdolal 85 cm tajmeníka. Hlbšie chodiace voblery by mohli byť účinné vzhľadom na zvýšenú hladinu vody. Na vysokom brehu nad riekou sme z raftu videli dva obrovské jelene a o niečo nižšie tri antilopy, ktoré sa podobajú na naše srny. Keď sa autom vraciame do kempu, Peťo vykríkne, že sú pred nami diviaky. Zdajú sa mi ale príliš bledé a majú kučeravú srsť. Hovorím chalanom, že sú to prasatá, ale kde sa tu vzali? Gončik nám neskôr vysvetlí, že ich chovajú Kórejci, ktorí tam ťažia nerastné suroviny. Darilo sa aj Láďovi s Vlastom, ktorí boli nad kempom a ulovili dve šťuky (75 a 85 cm), 2 malých tajmeňov (65 a 77 cm) a asi 10 lenokov. Večer nám Gončik ponúka „mliečny program“. Domáce teplé mlieko, jogurt a syr. Viem, že keď som mlieko testoval prvýkrát, mal som brušné problémy. Neskôr mi už ale mliečne výrobky nič nerobili. Varujem aj chalanov, ale chcú ich vyskúšať. Ráno Peťo a po ňom aj Dano okupujú našu poľnú toaletu.

 

15

 
Dostať raft k vode bolo náročné


16

 
Danovi malé nástrahy fungujú


17

 
Peťo sa stal špecialistom na lov lenokov


18


19

 
Lovíme iba menšie tajmene


Nováčikom sa priťažilo a tak sa rozhodli, že zostanú v kempe a loviť budú len v okolí. Počasie sa začína meniť. Fúka silný vietor a ochladilo sa. Ja s Lacom a Vlasťom sa pôjdeme pozrieť pod kemp. Pamätám sa z minulej výpravy, že tam boli pekné šťukové miesta a chytili sme tam aj pseudoboleňov mongolských. Po raňajkách nasadáme do raftu a od kempu smerujeme dolu prúdom. Dole je rovina, tok je otvorený a fúka tu silný vietor. Miestami je taký silný, že čln tlačí proti prúdu. Prechádzame miestom, kde Gončik pred pár rokmi plával cez rieku, keď nám silná búrka odfúkla raft. Je tu krásna jama pod vysokou skalou. Tu musí stáť tajmeň. Hoci skúšame všetky možné nástrahy, okrem malej šťuky nemáme záber. Dolu sa nám nedarí. Za celý deň ulovíme len jedného malého tajmeňa a lenoka. Gončik nám povedal, že auto nás bude čakať na brehu pri vojakoch, ktorí majú kasárne nad riekou na kopci. Poučení z predchádzajúcich dní, veslujeme rýchlejšie, aby sme boli na mieste včas. Pred západom slnka vidím pred sebou na kopci asi 1 – 2 kilometre od nás kasárne. Je to ale dosť ďaleko. Myslíme si, že rieka sa stočí k nim bližšie. A tak veslujeme dolu prúdom. Keď sa asi po 30 minútach otočím, vidím kasárne ďaleko za nami. Rieka sa od kasární odklonila. Rozhodujeme sa, či veslovať ďalej alebo sa vrátiť pešo proti prúdu. Je to ťažké rozhodnutie. Auto sme na brehu predsa nevideli, ale riskovať, či sa rieka stočí ku kasárňam sa nám nechce. Naviac, keď vidíme, že sme od kasární  naozaj dosť ďaleko. A tak sa snažíme krajom rieky vrátiť proti prúdu. Za sebou ťaháme čln. Je to namáhavé a únavné. Nemali sme ísť predsa len dolu prúdom? Asi po jednom kilometri vidíme pred sebou záblesk. V zapadajúcom slnku sa odrážajú sklá nášho auta. Gončik mi hovorí, že sa zdržali v kempe, kde prišli na kontrolu pohraničníci. Unavení, ale šťastní, sme radi, že sme naspäť v kempe. Chalani nás vítajú s úsmevom na tvári. Asi kilometer nad kempom, kde ich zobral Baysaa chytili 3 tajmene 80, 90 a Dano dokonca 107 cm. Dano stále loví na malé cca 10 cm dlhé voblery a zdá sa, že mu fungujú.

 

20

 
Dolu sa nám nedarilo, potešila iba len menšia šťuka


21


22

 
Chalanom sa s Baysom v okolí kempu darilo


23

 
Konečne ryba cez meter. Danova 107 cm.


Jaroslav Sámela

 

Partner

Reklamný prúžok
Rybárske centrum ORAVA

Partner

Reklamný prúžok
DAIWA CORMORAN - generálny sponzor slovenskej prívlačovej reprezentácie

Partner

Reklamný prúžok
Sponzor ligy juniorov LRU - prívlač

Reklama

Reklamný prúžok
Reklamný prúžok

Reklama

Reklamný prúžok