Zdá sa, že ochladenie rybám prospelo a sú aktívnejšie. Lepšie fungujú malé voblery. Ale stále záberov nie je príliš veľa. Opäť sa delíme na dve skupiny. Keďže som ešte nevidel úsek nad kempom, pôjdem ja, Peťo a Vlasťo od hory po kemp na rafte. Laco s Danom pôjdu na úsek nad nás a skončia pri hore, kde my budeme začínať. Pamätám si, že v tomto úseku som pred pár rokmi chytil najväčšiu hlavátku. Bolo to na rozhraní zátoky s prúdom rieky, v ktorej sme chytili aj niekoľko šťúk. Peťo chytá liveshad  vo farbe potočáka, Vlastík skúša Executora od Salma a ja na daiwácku novinku Prorex. Prvé sľubné miesto, ale záber tu nemáme. Pred nami vidím zátoku. Peťovi ukazujem, kde som chytil veľkú hlavátku. Peťo sa postaví na začiatok prúdu, kúsok nad zátoku. Vlastík ide dolu a ja sa postavím medzi nich, vedľa Peťa. Peťo púšťa gumu takmer pod nohy, do vracáku, ktorý vytvára prúd. Môj vobler letí až do zátoky a Vlastík skúša pomalšiu vodu na výplave. Periférne sledujem Peťa. Vidím, že mu do nástrahy niečo drglo a potom sa mu prút prihne. Nasleduje okamžitý zásek. Prút sa ohýba a šnúra sa pomaly rozbieha do prúdu. Bude to slušná ryba. Predpokladám, že to bude tajmeň. Určite cez meter. Peťo rybe nedáva veľa priestoru a snaží sa ju nepustiť do prúdu. Ryba sa drží vo vracáku, na hladine sa pretočí bok a ja vidím bodky. Šťuka! Ale aká! Ryba to po chvíli vzdáva a ja pomáham Peťovi vyloviť prvú šťuku amurskú. Má rovných 120 cm. Je dobre stavaná a gumu má celú v papuli. Hoci sme už chytili aj väčšie šťuky ale táto je najväčšia, akú som na Chalchyne videl. Gratulujeme Peťovi a za hustého sneženia mu robíme pár fotiek. Tu musia byť aj ďalšie ryby. V zátoke je ale málo vody a hoci skúšame aj iné nástrahy, záber už nemáme. Postupujeme dolu prúdom. Pri druhej strane je hlbšie miesto porastené vrbinami. Voda sa tu spomaľuje a pod hladinou vidím trávy a riasy. Ak by sme nástrahy hádzali z našej strany, kde je plytko, buď by sme uviazli na trávach, alebo by len preleteli po hladine. Preto prejdeme raftom na druhú stranu, kde je síce horší prístup, ale nástrahy dostaneme za pás rias do hlbšej vody. Nástrahy ťaháme z plytšej vody do hlbšej. Posledný meter až dva treba nástrahu zdvihnúť, aby sa nezamotala do tráv. Pod nohami prudšie potiahnem vobler a už visím v tráve. V tom cítim, že nástrahou niečo šklblo. Zasekávam. Ryba smeruje do tráv. Snažím sa ju dostať do prúdu, cítim, že trávy povoľujú. S hromadou rias vyťahujem 90 cm šťuku. Krásne sfarbená ryba putuje naspäť do vody. Chceli by sme preloviť aj spodnú časť zátoky. Musíme postupovať opatrne. Takmer po pás vo vode sa posúvame krajom nižšie. Na konci jamy pod strhnutým brehom má záber Peťo a zdoláva pekného lenoka. Záber má aj Vlastík, ale ryba sa mu vypína. Pokračujeme raftom ďalej. Prelovujeme ďalšie sľubné miesta, ale okrem jedného lenoka a pár opatrných záberov nemáme žiadny úlovok. Rýchla zmena počasia takmer o 20 stupňov asi nebude práve ideálna. Blížime sa ku kempu. Peťo nám ukazuje miesto, kde sa bočné rameno pripája k hlavnému toku, kde boli a Baysom a kde Dano chytil metrovú hlavátku. Obaja smerujú k tomuto miestu. Ja ťahám raft a prelovujem úsek, ktorý chalani prebehli dosť rýchlo. Obloha je zatiahnutá a blíži sa večer. Vyberám vobler výraznejších farieb. Snažím sa dohodiť k druhému brehu pod konáre stromov. Vobler nechám klesnúť, aby sa dostal ku dnu. Po pár hodoch cítim drgnutie do nástrahy, potom ďalšie. Nástraha mierne oťažie a ja zasekávam. Ryba smeruje dolu prúdom. Dobre nastavená brzda môjho Ballistica ale tlmí jej výpady. Vrátili sa aj chalani a sledujú môj súboj. Postupne ju priťahujem ku kraju. Ryba spraví pár výskokov, snaží sa uniknúť do vrbín. Postupne mám navrch a pod brehom ju Vlastík vylovuje za chvost. Pár fotiek a 109 cm tajmeň je naspäť vo vode. Zaujímavé, že ryba zareagovala na moju nástrahu, hoci chalani tu už lovili predo mnou. Venujeme sa tomuto miestu dlhšie, ale ďalší záber nemáme. Pod nami už vidíme kemp, kde nás čaká Laco s Danom. Danovi sa opäť darilo. Chytil 104 cm tajmeňa a Laco 80 cm šťuku a asi 70 cm tajmeníka. Dnešný deň bol vydarený. Záberov síce nebolo veľa, ale chytili sme pekné ryby. Po výbornej večeri ma Peťo nahovára, aby sme išli vyskúšať nočnú „myšovačku“. Asi hodinu pred polnocou sa navliekame do broďákov. Z vyhriatej jurty sa mi príliš nechce. Pridáva sa k nám Baysaa, ktorý nás povedie k neďalekej pláni. Asi 200 metrov pred miestom zhasíname čelovky. Baysaa nás chytí za ruky a vedie tmou. Vraví nám, že vidí aj potme. Postupne si na tmu zvykáme aj my. Používame hladinové nástrahy, ktoré naslepo hádžeme pred seba. Snažíme sa byť čo najtichšie. Záber ale nemáme a tak sa asi po hodine vraciame do kempu.

 Peťova 120 cm šťuka amurská

Ďalší pekný tajmeň

109 cm tajmeň

Ráno Láďo nahovára Peťa, aby išli znovu na úsek, kde boli včera. Ja s Valstom a Danom pôjdeme ešte vyššie od skaly, kde sme boli prvý deň. Znovu skúšam väčšie nástrahy. Najskôr skúšam gumu. Hneď na prvom mieste vidím, ako ju prenasleduje tajmeň. Hovorím to chalanom a Dano ďalším hodom na vobler má záber a zdoláva asi 85 cm rybu. Nechávam chalanov, aby išli vpredu a ja za nimi ťahám raft. Na kraji rieky vidíme veľkého jeleňa a o kúsok nižšie vyletí veľký výr, o ktorom nám hovoril Laco. Príroda je tu ozaj pekná. Minule sme videli aj niekoľko losov. Chalani vyťahujú zopár lenokov a dvoch malých tajmeňov. Ja striedam veľké nástrahy, ale záber celý deň nemám. Dnes sa nám príliš nedarí. Za celý deň sme mali iba zopár záberov a chalani chytili niekoľko menších rýb. Keď sa približujeme k miestu, kde nás má čakať auto, rieka sa delí do dvoch ramien. Na tomto mieste sme minule ulovili zopár lenokov a malého tajmeňa. Chalani už smerujú k tomuto miestu. Ja priväzujem raft a aby som nezostal v hanbe, že som celý deň nič nechytil, mením veľký vobler za 9 cm minnow. Práve keď zabrodím k chalanom, Dano zasekáva a bojuje s asi 80 cm tajmeňom. Kým ho zdoláva nahadzujem aj ja. Prvý hod a hneď mám záber. Celý deň nič a teraz konečne ryba. Je to slušný lenok. Podávam foťák Vlasťovi, aby nám spravil spoločnú fotku s Danom. Lenok sa ale zatrepe a padá mi z rúk do vody. „Nevadí“, hovorím chalanom, „odfoť Dana a ja zatiaľ chytím druhého“. Znova hádžem pod nohy za hranu. Neuveriteľné. Druhý hod a znovu záber. „Mám ďalšieho“, kričím na chalanov. Ryba sa ale drží pri dne a ja cítim, že to bude niečo väčšie. To nebude lenok. Ryba sa rozbieha dolu prúdom. Pod nami sú popadané stromy a rieka sa prudko stáča za zákrutu. Na hladine sa robí veľký závar. To je slušná ryba. V duchu rozmýšľam, aké háčiky mám na malom vobleri. Rybu nemôžem držať príliš napevno. Vyrovnala by mi háčiky. Povoľujem teda viac cievku. Budem musieť za ňou dolu prúdom. Breh je ale hlboký, ďaleko sa nedostanem. Choďte zobrať raft, kričím na chalanov. Vtom ale cítim, že ryba sa zastavuje a mieri naspäť proti prúdu pod hranu, kde som mal záber. To by mi pomohlo. Ryba sa točí v hlbokej vode a ja mám postupne navrch. Cítim, že jej ubúdajú sily. „Vyberieme ju“, hovorím chalanom. „Pritiahnem ju do plytkej vody, v ktorej sme zabrodení a ty ju Vlastík vytiahni za chvost“. Asi na tretí pokus sa nám to darí. Chytám rybu za chvost a Vlastíkovi podávam prút. Ťahám ju v asi polmetrovej vode k brehu, kde máme raft. S rybou zostávam vo vode. Chalani mi robia pár fotografií. Krásny tajmeň má 132 cm. Celý čas manipulujeme s rybou vo vode. Preto sa ani nečudujem, keď po fotení po chvíli pomaly odpláva do hlbšej vody. Chalani mi gratulujú. Ja by som doprial podobnú rybu aj im. Vlastík sa vracia na hranu a onedlho zdoláva lenoka. Začína sa stmievať a tak nasadáme do raftu a pokračujeme k miestu, kde sa máme stretnúť so šoférom. Vyťahujeme raft a priväzujeme ho na strechu auta. V kempe nás čaká Laco s Peťom. Príliš sa im nedarilo, ulovili len jedného asi 80 cm tajmeňa. Láďo mi ale hovorí, že úsek kde boli je  zaujímavý a veľké ryby tam určite budú. Môj úlovok zapijeme fľašou Džingisa. Chalani ma obviňujú s čarodejníctva a spriahnutia sa s mongolskými bohmi.

 
Mongolské deti vyrastajú v tvrdých podmienkach

Menší tajmeň

Takáto ryba už poteší – 132 cm

Do konca nám chýbajú už iba dva dni. Ráno zvažujeme, kde pôjdeme chytať. Ja stále vidím pred sebou výzvu. Dolu pod kempom sme zatiaľ nič väčšie nechytili. Neviem ale, či niekto z chalanov bude chcieť ísť so mnou. Som rád, že sa ku mne pridáva Láďo. Chalani pôjdu hore nad úsek, kde sme boli včera, na miesto, kde Peťo chytil 120 cm šťuku. Pod kempom je miesto, ktoré sa mi zdá najlepšie zo všetkých v okolí kempu. Sústredíme sa s Láďom na toto miesto. Po raňajkách v kempe nasadneme do kempu a veslujeme dolu prúdom. Prúd kolmo naráža do vysokej skaly. Obmýva ju a vytvára zátoku. Kraje sú porastené riasami. Za skalou je dlhá kamenistá pláž. Ideálne miesto pre veľkého tajmeňa alebo šťuku. Skúšame s Láďom všetky možné nástrahy. Od hladinových, cez voblery až po ťažké gumy. Pod krajom mi za gumou vybehne šťuka, ale gumu netrafí. Nebola veľká. Nado mnou Láďo na vobler zdolá  podobnú, asi 80 cm šťuku. Viac záberov tu ale napriek obrovskej snahe nemáme. Pokračujeme dolu prúdom. Bojujeme so silným vetrom. Vo dvojici to nemáme ľahké. Zastavujeme na zaujímavých miestach, ale na veľké nástrahy zábery nemáme. Vyčerpaní sa autom vraciame do kempu. Výborná večera, sprcha a vodka nás postavia na nohy. Chalani nám hovoria, že na mojom mieste, kde Peťo chytil 120 cm šťuku, chytili opäť peknú 98 cm šťuku. Znovu ju chytil Peťo na vobler. Vlastík chytil menšiu hlavátku a niekoľko lenokov. Keďže sme sa vrátili pomerne skoro a stihli sme si oddýchnuť, navrhujem, aby sme išli vyskúšať znovu nočnú myšovačku. Chalanom sa ale nechce a tak sa ku mne pridáva opäť iba Peťo. Okolo jedenástej v noci sa súkame do broďákov. Vonku je tma, našťastie nás opäť vedie Baysaa. Ja budem loviť na myši, ktoré mi vyrobil kamarát muškár a Peťo verí plastovému potkanovi od Savage Gear. Noc je tmavá, ale pokojná. Po pár hodoch počujem šplechnutie za mojou myšou. Typické puknutie sa ozýva stepou. Ďalší hod a tentokrát zacítim aj kontakt do nástrahy. „Bola tam“, hovorím Peťovi. Skúsim nástrahu ťahať pomalšie. Znovu šplechnutie, kontakt, zásek a ja zdolávam prvého nočného tajmeňa. Zdolávať rybu potme vôbec nie je jednoduché. Rybu nevidíte, neviete, do ktorej strany sa snaží uniknúť, ani v akej je vzdialenosti. Riadite sa sluchom a citom. Ak chcete chytať ďalej, do vody nemôžete svietiť. Rybu odhadujem na 80 – 90 cm. Keď už ju mám pod nohami, zrazu nástraha vyletí a ryba sa vypína. „Nevadí“, hovorím Peťovi, „aj tak bola malá, chytím ďalšiu“. Je mi ale ľúto, že rybu sme nevytiahli. Pokračujeme v hádzaní. Ryby sú aktívne a po chvíli mám ďalší záber. Snažím sa byť opatrnejší a po chvíli zdolávam malého tajmeňa. Pár rýchlych fotiek smerom od vody a rybu púšťame späť. Ponúkam Peťovi moju nástrahu. Máme ešte jeden záber, ale potom aktivita rýb úplne prestane. Vraciame sa do teplej jurty a delíme sa s chalanmi o nočné zážitky. Peťo ma nahovára, aby sme to skúsili ešte nad ránom. Ja som už ale unavený a odmietam jeho ponuku. Podobne aj ostatní. Peťo sa dohovára s Baysom. Zdá sa, že sa mu nočný lov páčil. Ráno nám hovorí, že vstali o 5-tej hodine, ale mali iba jeden záber.

 
Peťova šťuka 98 cm

Laďova šťuka spod skaly

Nočný úlovok

Pred sebou máme posledný deň. Peťo s Vlastíkom ešte nemajú tajmeňa nad meter. Bol by som rád, keby sa im podarilo prekonať túto hranicu. Láďo by dnes chcel ísť pozrieť znovu svoj úsek, ktorý sa mu pozdáva, ale zatiaľ väčšiu rybu nepriniesol. Ja by som išiel hore od skaly, kde Peťo chytil veľkú šťuku. Verím tomuto môjmu miestu. Pridáva sa ku mne Vlastík a Dano. Láďovi sa podarilo prehovoriť Peťa. Autom sa odvezieme ku skale, po ktorej spustíme raft. Na prvý pohľad vidím, že voda je nižšia a čistejšia, ako keď sme prišli. Dano je verný svojim malým voblerom, Vlastík strieda rôzne nástrahy, ja budem skúšať opäť väčšie nástrahy a budem sa venovať raftu. Na mojom mieste, ktoré nám prinieslo pár pekných rýb, Dano zdoláva menšieho tajmeňa a Vlastík má záber ale rybu nezasekol.  Skúšam hranicu zátoky a prúdu, ale záber nemám. Pokračujeme dolu prúdom. Dano pridáva ďalších dvoch tajmeňov okolo 80 cm. Pred nami je pekné miesto. Prúd naráža do brehu a pod takmer 90-stupňovým uhlom sa stáča doprava. Ľavá strana je porastená vrbinami, hneď skraja je hlboká jama s trávami. Pamätám si, že minule sme chytali z pravej strany, ktorá bola plytká. Poďme skúsiť z opačného brehu, hovorím chalanom. Vlastík namieta, že je tam hlboká voda a nebudeme mať kde stáť. Nedám sa ale odhovoriť a raft smerujem k ľavému brehu. Zastavíme o niečo vyššie. Breh je husto porastený vrbinami, na kraji je hlboká voda, uvažujem kadiaľ by sme sa dostali na miesto, z ktorého by sa dalo nahodiť. Na konci vrbín vidím malý špic. Skúsme prejsť cez tie vrbiny, nahováram chalanov. Dano zostáva pri rafte a Vlastík ma so šomraním nasleduje. Mali sme chytať z druhého brehu, hundre si popod nos. Poď, chytíme tu šťuku, hovorím mu. Vidím totiž vo vode pás tráv a rias s takmer stojatou vodou. Tam by šťuka mohla stáť. Vlastík ide podo mňa a ja zostanem hneď na začiatku. Hádžem iba pár metrov od brehu. Plávajúci vobler ťahám okolo tráv a asi meter od brehu ho nechám vystúpať na hladinu, aby sa nezamotal do rias. Práve vtedy zacítim slabé drgnutie. Bola to nejaká prekážka alebo ryba? Druhý hod smerujem opäť do týchto miest. Takmer okamžite mám záber. Zásek a ryba smeruje do tráv. Je tam! Volám na Vlastíka. Zase niečo šomre o spravodlivosti a mongolských bohoch. Ryba sa točí okolo brehu ale našťastie vyjde z tráv, do ktorých sa zamotala. Nebojuje divoko a ani sa neťahá do prúdu. Bude to šťuka, hovorím Vlastíkovi, veď som ti to hovoril. Po chvíli je na brehu 110 cm bodkovaná amurská šťuka. No a ja tu už nič nechytím, šomre Vlastík. Hoď tam, bude tam ešte jedna. Je to pekné miesto. Prichádza aj Dano a robí mi pár fotiek. Práve keď rybu púšťame, má záber Vlastík. Ryba smeruje do prúdu. Vlastík má čo robiť, aby ju otočil a udržal. Keď ju pevnejšie pridrží, z vody vyskakuje pekný tajmeň. Nasleduje pár výskokov a ryba sa točí pri brehu. Vyťahujem ju za chvost a Vlastíkov radostný výkrik sa nesie stepou. Tajmeň má 105 cm. Tak konečne sa dočkal aj Vlastík. Hovoril som ti, že tam bude ešte jedna, nezabudnem ho podpichnúť. Ale ty si hovoril, že tam bude šťuka, namieta s úsmevom Vlastík. Máme obaja radosť, že sa podarila ďalšia pekná ryba. Cestou dolu už fotím iba krajinu. V duchu sa lúčim s touto krásnou prírodou. Dano pridáva ďalšie dve malé hlavátky. Pri „trúbe“ nás čaká auto. Smerujeme do kempu a som zvedavý, ako sa darilo Lacovi s Peťom. Bol by som rád, keby aj Peťo chytil tajmeňa nad meter. Láďo hodne veril tomuto úseku a tak dúfam, že sa im darilo. Po príchode do kempu nám ale hovoria, že chytili iba malú hlavátku a lenoka. Večer máme spoločné posedenie s celým personálom, ktorým darujeme drobné pozornosti. Mne to ale nedá a nahováram Peťa na nočnú myšovačku. Okolo polnoci sa obliekame a s Baysom smerujeme k rieke. Vonku je silný mráz. Nástrahy po vytiahnutí z vody ihneď mrznú a so šnúrou sa nedá hádzať. Sklamaní odchádzame. V teplej jurte dopijeme zásoby vodky a skoro ráno balíme.

110 cm šťuka amurská

Vlastíkova 105 cm ryba na gumu

Lenok

Čaká nás cesta do Čojbalsanu. Pred pár rokmi sa nám dosť predĺžila, keď v oblasti vypukla slintačka a krívačka a nás nechceli pustiť do mesta. Teraz ale nič podobné nehrozí. Asi za 9 hodín sme v Čojbalsane. Večer odlietame do Ulanu. Cestou nás Gončik pozýva na rodinnú oslavu. Asi 2-3 ročného chlapca idú prvýkrát strihať. Je to v Mongolsku veľká udalosť, pri ktorej sa zíde celá rodina. Je to pre nás veľká pocta. V Ulane máme deň voľna. Ráno sa pôjdeme pozrieť na veľkú zlatú sochu budhu, na obed Gončikovi na oslavu, popoludní kúpime zopár suvenírov a pôjdeme na spoločnú večeru. Náš pobyt sa končí. Zažili sme ťažkú, ale krásnu rybačku. Som rád, že som si to užil so skvelou partiou. Teším sa na budúci rok. Ak mi zdravie vydrží, do Mongolska by som sa rád pozrel opäť. Lákajú ma vysoké hory. Ale o tom až nabudúce.

Jaroslav Sámela