Menej obvyklé techniky lovu s gumenými nástrahami (1. časť) |
Úvod Gumené nástrahy sú medzi rybármi loviacimi na prívlač nesmierne populárne. Môže za to nielen ich vysoká účinnosť, ale aj možnosť ich individuálnej prezentácie či variabilita lovu, ktorú nám ponúkajú. Treba spomenúť aj ich relatívne nízku cenu v porovnaní s ostatnými umelými nástrahami. V tomto seriáli si postupne predstavíme niektoré u nás menej známe techniky lovu a spôsoby nastraženia gumenných nástrah, ktoré nie sú medzi našimi rybármi až natoľko známe a využívané. Mnohé z týchto techník sú špeciálne určené pre určitý typ nástrah, ktorým takto dokážeme doslova „vdýchnuť“ život oproti tomu, ako keby boli nastražené na klasickej jigovej hlave. Tá nemusí byť v mnohých prípadoch tým najlepším riešením. Ukážeme si niektoré z týchto menej známych techník lovu na prívlač a verím, že vám táto séria článkov trochu pomôže zorientovať sa v tejto rozsiahlej problematike. Pozrieme sa bližšie na pomôcky a doplnky používané pri jednotlivých spôsoboch lovu, ale aj vhodné typy nástrah optimálne pre daný spôsob lovu. Zameriame sa hlavne na využitie týchto techník v našich podmienkach. Postupne si predstavíme tie u nás viac známe, ako čeburaška či drop-shot, ale aj menej používané techniky lovu, ako sú Carolina rig, Texas rig, Jig rig, Neko rig či Tokio rig. Pevne verím, že každý tu nájde niečo pre seba a dokáže to aplikovať vo svojich domácich revíroch, čo mu v konečnom dôsledku môže pomôcť k ďalším krásnym úlovkom v našich vodách.
Predtým, ako sa dopracujeme k jednotlivým technikám, je dôležité si na úvod predstaviť a zoznámiť sa s jednotlivými pojmami, doplnkami a inými pomôckami potrebnými k týmto spôsobom lovu. Táto prvá časť seriálu bude venovaná práve im. Množstvo drobností je určených výlučne pre tieto špecifické montáže. Sú špeciálne vytvorené pre optimálnu prezentáciu rozličných druhov gumených nástrah, ktoré u nás, častokrát na našu škodu, málo používame.
Základom, podobne ako pri všetkých ostatných spôsoboch lovu rýb, je háčik. Je dôležité, aby naša nástraha spoľahlivo držala na svojom mieste najmä pri použití obyčajných rovných jednoháčikov s očkom, aké sa často používajú napríklad pri drop-shote. Pri klasickej jigovej hlave nám nástrahu na svojom mieste často pomáha udržať olovený krk na hlavičke. No pri týchto háčikoch niečo také nie je možné. Preto existuje niekoľko spôsobov, ako môžeme lepšie fixovať našu nástrahu na háčiku, aby ju ryby pri záberoch tak ľahko nesťahovali. Takéto úpravy háčikov sú väčšinou svojpomocné a každý si postupne nájde spôsob, ktorý mu najviac vyhovuje. Na lepšie zafixovanie gumy sa najčastejšie používa natočenie niekoľkých ovinov drôtiku na ramienko háčiku, alebo nalepenie kúsku bužírky, ktorá svojím zhrubnutím lepšie zadrží nástrahu v správnej pozícii, pokiaľ ju ryby len naťahujú za chvostík. Ďalšou možnosťou je využitie muškárskeho UV laku, ktorým urobíme na háčiku akoby malú guličku. Táto posledná metóda je rýchla, čistá a behom chvíle je možné si pripraviť množstvo háčikov. Samozrejmosťou je použitie UV lampy na rýchlejšie vytvrdnutie laku.
Práve kvôli spoľahlivému držaniu nástrah na svojom mieste sa vo veľkej miere pri týchto technikách využívajú takzvané offsetové háčiky. Ide o zvláštne lomený háčik, ktorý vďaka svojmu tvaru a spôsobu napichnutia nástrahy túto spoľahlivo drží na svojom mieste. Offsetové háčiky využijeme nielen pri love s čeburaškou, ale aj pri drop-shote, Texas rigu či Caroline. Mnoho našich rybárov nemá s týmto typom háčika skúsenosti, no nie je treba sa ich použitia obávať. Samozrejme najlepšie je vyskúšať si ich prednosti pri praktickom love. Obavy často pramenia z neznalosti, ako osadiť gumenú nástrahu na tento typ háčika. Z priloženého obrázku je to zreteľné a jasne viditeľné. Najskôr napichneme gumu v prednej hlavovej časti, potom akoby pootočením háčika o 180 stupňov ho dostaneme do správnej polohy a následne prepichneme v správnej vzdialenosti telo gumy. Hrot háčika môžeme nechať vytŕčať von z nástrahy ako pri klasickej jigovej hlave, alebo ho zamaskovať v žliabku na chrbte nástrahy pri love v zarastených vodách a medzi prekážkami. Mnohé nástrahy sú práve kvôli tomuto ukrytiu háčika vybavené takouto drážkou v hornej časti.
Offsetových háčikov samozrejme existuje niekoľko rôznych typov a tvarov. Princíp je však vždy rovnaký. Hneď za očkom sú všetky rôzne zalomené. Niektoré typy držia nástrahu zapichnutím lomeného ramienka do gumy, iné majú v očku už malú špirálku, ktorá sa zatočí do hlavovej časti gumenej nástrahy a tú nám takto fixuje. Samozrejme v oboch prípadoch ešte prepichneme hrot háčika približne cez stred nástrahy ako to vidno z priloženého obrázku. Toto miesto prepichnutia nám určuje samotná dĺžka háčika, čo zistíme ešte pred napichnutím jeho priložením k nástrahe, pokiaľ nám asi dosahuje. Samozrejme pri dlhých smáčikoch nie je nutné, aby náš háčik zasahoval príliš ďaleko do stredu nástrahy. Netreba používať zbytočne dlhý hák. Gumu by sme si takto len príliš „umŕtvili“ a my predsa potrebujeme, aby bola čo najviac ohybná, pohyblivá a vláčna. Ak máme pri použití veľkej nástrahy príliš veľa záberov, ktoré nesekneme, je možné dlhú nástrahu dozbrojiť stingerov (náväzcom s jednoháčikom alebo trojháčikom). Alebo nám to len naťahujú malé ryby a pomôže zmeniť miesto :)
Spojovacím článkom medzi nástrahou a rybárom je šnúra alebo vlasec. Pri všetkých týchto technikách odporúčam radšej použitie spletaných šnúr ako vlasca. Ten využijeme len pri koncovej časti na rôzne nadväzce. Dnes nie je problémom vybrať si z množstva spoľahlivých PE (polyetylénových) šnúr. Správny výber šnúry je jednou z najdôležitejších vecí. Kvalitná tenká šnúra, ktorá dobre „reže“ vodu a pomáha k rýchlejšiemu vyklesaniu nástrahy ku dnu, je našim veľkým pomocníkom. Malý priemer, vysoká nosnosť a dobrá oteruvzdornosť sú prvoradé kritéria pri výbere. So zlou šnúrou skôr či neskôr dôjde k problémom. Zlá šnúra horšie lieta, je hlučnejšia pri chytaní, horšie klesá, viac saje vodu a to sa rovná problémom pri love v zime, keď sú teploty pod bodom mrazu. Problém nastáva aj pri love v kalnej vode so zachytávaním zvírených sedimentov, na čo sú náchylné hlavne lacné šnúry, ktoré nie sú tak na husto spletané a nemajú dostatočne upravený hladký povrch.
Pri týchto technikách sa využívajú na zaťaženie našich nástrah rôzne typy záťaží. Tieto môžu byť vyrobené buď klasicky z olova, alebo tungstenu (wolframu). Výhoda tungstenu je už všeobecne známa. Pri rovnakom objeme záťaže v porovnaní s olovenou je tá tungstenová o čosi ťažšia. Túto vlastnosť je dobré využívať najmä vtedy, keď potrebujeme chytať pomerne nenápadne s malou záťažou vo väčších hĺbkach a veľkosť olova by tu mohla byť rušivým faktorom. Neskôr v ďalších pokračovaniach seriálu si pri jednotlivých technikách detailne zhrnieme, kedy sa aký tvar a typ záťaže používa.
Pri chytaní sa snažím držať jednej zásady a to chytať čo najľahšie, t.j. s použitím najmenšej záťaže, ako sa v danom momente dá. Snažím sa zbytočne nepreťažovať svoje nástrahy. Sú samozrejme situácie, kedy ryby reagujú vyslovene na agresívne vedenú preťaženú gumu, ktorá doslova „bije“ do dna. Veľakrát však s touto taktikou skôr nádejné miesto rozplašíme, ako sa dočkáme záberu. Z tohto dôvodu sa radšej vždy snažím začať chytať najskôr s ľahšou (a tým pádom prirodzenejšie sa správajúcou) nástrahou. Platí to pri všetkých technikách lovu s gumenými nástrahami. Ak sa však výsledok nedostaví, potom až je chvíľa na experimetny a je možné vyskúšať väčšie zaťaženie a agresívnejšie vedenie gumy.
Úvod do tejto rozsiahlej problematiky máme úspešne za sebou. Dnes sme sa zoznámili s rôznymi maličkosťami, bez ktorých sa nezaodídeme pri týchto bezpochyby zaujímavých technikách lovu dravých rýb na prívlač. Bolo by chybou domnievať sa, že tieto spôsoby lovu sú použiteľné len pri love z člna. Úspešne je možné ich všetky do jednej používať taktiež pri klasickom love na prívlač z brehu. V našich podmienkach nájdu uplatnenie hlavne pri love ostriežov a zubáčov, no prednosti mnohých z nich je možné u nás úspešne využívať aj pri love iných druhov našich rýb. Peter Zachar |