Čeburaška

Veľa nových trendov v love dravých rýb na prívlač k nám prichádza z USA, Japonska, či západnej Európy. Silnou konkurenciou im je ale lov s čeburaškou, pochádzajúci z Ruska. Tento spôsob lovu bol však v minulosti rovnako dobre známy aj na Balkáne, kde sa doteraz používajú pri ňom vo veľkej miere nástrahy vyrobené z molitanu. Voľné spojenie hlavy (záťaže) a nástrahy však poznali dávnejšie aj v západnej Európe. Veď v minulosti toľko známy Drachkovitchov systém používaný pri love s mŕtvou rybkou je vlastne ekvivalentom čeburašky. Čeburaška je práve charakteristická voľným kĺbovým spojením záťaže a samotnej nástrahy. Je obľúbená najmä pri love ostriežov a zubáčov.

 
Slušný ostriež ulovený pomocou nástrahy s čeburaškou

V porovnaní s bežnou jigovou hlavou má čeburaška hneď niekoľko výhod. Voľné spojenie záťaže s nástrahou ju robí pohyblivejšou a tým aj „živšou“. Ďalšou výhodou je možnosť rýchlej zmeny hmotnosti hlavy bez poškodenia gumovej nástrahy. Zároveň sú rôzne hmotnosti hlavy a veľkosti gumy vzájomne kombinovateľné. Voľná hlava nie je tak náchylná na uviaznutie, ako klasická pevná jigová hlavička. V prípade uviaznutia je možné ju ľahšie vyklepať z prekážky. Prednosťou je aj ľahká výmena otupeného háčika. Pri love s čeburaškou je potrebné používať vhodné háčiky s očkom, do ktorého pripneme samotnú záťaž. Využiť sa dajú podľa veľkosti čeburašky rôzne typy a tvary háčikov, od malých strímrových háčikov  používaných muškármi, až po veľké offsetové háky pri love s veľkými gumami. S čeburaškou je však možné použiť aj dvojháky s dlhým ramienkom. Ako nevýhodu snáď treba spomenúť nepatrne menšiu úspešnosť pri premieňaní záberov v porovnaní s klasickou pevnou jigovou hlavou.

Veľmi vhodnými pri love s čeburaškou sú dlhé užšie gumy zakončené menším kopýtkom alebo aj gumené nástrahy známe ako „no action shads“. V našich končinách ich skôr poznáme pod názvom smáčiky. Tých existuje tiež obrovské množstvo s rôzne tvarovaným chvostíkom, či len s telom prechádzajúcim do úzkeho konca. Takéto gumy sú rovnako výbornými nástrahami aj pri love na drop-shot. Dlhšie telo takejto nástrahy sa dokáže oproti klasickému kopytu pri prepade čeburašky ku dnu krásne rozvlniť. Rovnako dobré sú na čeburašku aj rôzne červy a iné dlhé gumy.

Rôzne tvary čeburaškovej hlavy

Čeburašky sa najčastejšie vyrábajú z olova, no poznáme aj čeburašky volfrámové. Olovo je samozrejme lacnejšie a dostupnejšie. Olovené záťaže môžeme nasadiť s ľahším srdcom do miest s veľkým rizikom uviaznutia. Volframové hlavy sú však výrazne menšie pri rovnakej hmotnosti a rýchlejšie prepadávajú vodným stĺpcom.

Dnes už poznáme rôzne tvary čeburašky. Najbežnejšou a najpoužívanejšou je u nás klasická gulička, no dostupné sú aj tvary, ktoré nám rôznych spôsobom ovplyvňujú chod samotnej nástrahy. Poznáme čeburaškové hlavy kónického tvaru ako náboj, ktoré sa používajú skôr na more, kde umožňujú rýchlejší prepad nástrahy do požadovanej hĺbky alebo naopak hlavy v podobnom tvare, ako poznáme z jigových hlavičiek pod názvom „žehlička“, ktoré naopak spomaľujú klesanie. Tieto nám takisto vďaka svojmu špecifickému tvaru pomáhajú málinko rozpohybovať nástrahu do strán. Každá takáto nepatrná zmena chodu môže mať vplyv na úspech najmä na často prechytávaných vodách, kde sa nadmerne loví s klasickými nástrahami.

Aj pri love s čeburaškou platí rovnako ako pri love s klasickou jigovou hlavou pravidlo, aby sme sa snažili svoje nástrahy čo najmenej žaťažovať. Treba samozrejme brať do úvahy hĺbku vody na mieste lovu a pri love z nezakotveného člna treba zohľadňovať aj drift lode, vietor, či púdenie vody. Toto všetko sú faktory, ktoré ovplyvňujú voľbu našej záťaže. Treba si však zapamätať, že menej znamená v konečnom dôsledku vždy viac. Pomaly a zvodne sa pri dne mrviaca nástraha je pre ryby veľmi atraktívna. S ľahšou hlavičkou nám dlhšie trvá jedno nahodenie a vytiahnutie nástrahy, no rýchlosť je v tomto prípade skôr na škodu. Čím dlhšie je naša nástraha vo vode v zornom poli dravcov a dokážeme s ňou stále ešte pohybovať, tým lepšie. Umenie spočíva v správnom zvolení hmotnosti záťaže tak, aby sme našu nástrahu ešte stále cítili a mohli s ňou loviť. Bez presného kontaktu s nástrahou sa nám budú ťažko detekovať jemné zábery. Aj na pomaly tečúcej rieke s hĺbkou vody cez tri metre si častokrát vystačíme s 3- či 4-gramovou čeburaškou. Dlho síce trvá vyklesanie nástrahy ku dnu pri použití takto ľahkej hlavičky, no s použitím tenkej šnúrky je to akceptovateľné a vráti sa nám to v množstve záberov. Ryby takúto ľahkú nástrahu prijímajú s oveľa väčšou dôverou.

 
Veľký ostriež ulovený na rieke s 3-gramovou čeburaškou

Hladný alebo agresívny zubáč zaútočí na všetko, čo sa pohne v jeho okolí. No ryba sýta, prípadne na vode s veľkým rybárskym tlakom je už o niečom inom. Preto je treba vodiť naše nástrahy inak, ako to robí väčšina rybárov. Často pomôže výmena často používanej nástrahy za nejakú menej opozeranú alebo práve technika lovu. Zaťažiť gumenú nástrahu inak je často kľúčom k úspechu. Pokiaľ sú ryby úplne apatické a iba z času na čas máme pocit, že nám do gumy niečo ťuklo, môže pomôcť použitie stingeru. Stinger je krátky náväzec (pri love zubáčov a ostriežov postačuje na tenkej spletanej šnúrke) s malým trojháčikom zapichnutým čo najviac vzadu v chvostovej časti nástrahy. Ten nám pomôže zdolať aj opatrné ryby, ktoré nástrahu len nedôverčivo okusujú do chvostíka.

Guma zaťažená čeburaškou nám ponúka široké možnosti prezentácie našej nástrahy. Vedenie gumy na čeburaške môže byť rovnaké, ako za použitia klasickej jigovej hlavičky, no súčasne nám otvára oveľa väčší priestor na vlastnú seberealizáciu. Umožňuje nám vykúzliť množstvo pohybových variácií, ktoré je najlepšie si vyskúšať pri brehu v plytkej vode a následne sa pokúsiť takto prezentovať našu nástrahu a ponúknuť ju rybám. Práve pošklbnutia nástrahy o rôznej intenzite, jemné povolenie šnúry, kedy dôjde k „zalomeniu“ nástrahy a následná klesanie nástrahy opäť ku dnu ju robí veľakrát pre ryby atraktívnejšou. Treba len dávať pozor, aby sme to s pošklbávaním príliš nepreháňali, kedy často dôjde k zachyteniu háčika o šnúru.

 
Pri love v zarastených vodách je možné pekne zamaskovať špičku offsetového háčika do žliabku v hornej časti nástrahy

S postupne sa znižujúcou teplotou vody spomaľujeme aj vedenie našich nástrah. Využívame čo najviac prepad. Fáza klesania je nesmierne dôležitá a veľké množstvo záberov prichádza práve počas nej. Je preto potrebné byť neustále pripravený. Čím pomalšie naša nástraha padá ku dnu, tým je pre ryby atraktívnejšia a tým častejšie môže prísť záber na prepad. Rozhodujúcim býva okamih tesne pred dosadnutím nástrahy na dno. Sila čeburašky je práve v kĺbovom spojení, ktoré spôsobuje pri prerušení navíjania typické zalomenie klesajúcej nástrahy. Voľné kĺbové spojenie robí nástrahu flexibilnejšou a tým pádom pre ryby lákavejšou. Naša nástraha musí vzbudiť pocit ľahko dosiahnuteľnej koristi. Na toto je potrebné neustále myslieť pri vedení.

Výhody čeburašky vieme využiť nielen pri love s gumenými nástrahami. Zaujímavou alternatívou je kombinácia čeburašky so strímrom, ktorá nám umožňuje využiť tieto menej tradičné nástrahy aj pri love s prívlačovým prútom. Ľahká hlava spolu s veľkým strímrom je stále ešte pomerne neopozeranou nástrahou nielen pri love šťúk, ale napríklad aj hlavátok.

Čeburaška kónického tvaru urýchľuje klesanie nástrahy ku dnu

S nastupujúcou zimou je čas na zmenu prístupu k lovu s umelými nástrahami. Pokiaľ to počasie dovoľuje, dajú sa ryby dobre loviť na prívlač aj počas tohto ročného obdobia. Posledné roky sú u nás typické pozvoľným nástupom ochladenia a tak sa ryby dajú ešte dobre loviť aj v posledných mesiacoch roka. Za teplej zimy kľudne až do januára. Ideálne je v tomto prípade ustálené počasie a bezvetrie. Pokiaľ je teplota vzduchu nad nulou, je to plus a hneď je to poznať aj na zvýšenej aktivite rýb. Má to však svoje „ale". A tým je samotné nájdenie rýb.

Tie sa počas zimy sústreďujú skutočne len na niekoľkých príhodných a vyhovujúcich miestach. Objavenie takéhoto miesta je kľúčové pre úspešný zimný lov. Takéto miesta môžu byť od seba vzdialené aj stovky metrov a rieka môže mnohokrát pôsobiť dojmom, že je úplne bez života. Ak lovíme čo i len pár metrov vedľa od takéhoto miesta, môže sa zimná vychádzka s prívlačovým prútom skončiť veľmi ľahko fiaskom. Nájdenie rýb je kľúčovým predpokladom úspechu a informácia o takýchto miestach má v zime cenu zlata. Najväčší pocit zadosťučinenia však rybár pri zimnom love zažije, ak sa mu samotnému podarí takéto miesta objaviť, ktoré fungujú a ryby na nich berú. Dôležité je potom už len dôkladné prelovenie celej tejto oblasti s rôznymi nástrahami, aby sme sa rybám trafili do chuti. A práve lov s čeburaškou môže byť tým pravým.

Peter Zachar