Jalec patrí medzi naše najrozšírenejšie ryby. Nájdeme ho od pstruhového pásma až po veľké vodné nádrže. Je to typická ryba našich riek, ktorá sa zdržuje v hejnách a keďže nie je medzi našimi rybármi, ktorí lovia väčšinou kaprov či dravcov až tak hodnotná , nazval by som ju rybou športových rybárov, ktorí nehladia na rybu iba ako na kus mäsa. Jalec je aktívny a prijíma potravu po celý rok a my ho môžeme úspešne loviť v chladnom januári, keď sú brehy našich riek obsypané bielou perinou, tak aj v horúcom auguste, keď je pri vode viac rekreantov ako rýb. Pri zmienke o jalcovi sa musím vrátiť do detstva a ako väčšina rybárov si spomenúť na krásny lov na čerešňu, keď naše detské srdcia potešila každá zdolaná rybka. Nie že by som aj teraz občas nechytal na čerešňu, lebo táto metóda je stále neuveriteľné úspešná, ale skôr mi učarovala prívlač. A pri love jalcov je to skôr ultraľahká prívlač, pretože jalec vie byt až neskutočne opatrný a plachý a tak ho niekedy presvedčiť, aby zareagoval na našu nástrahu je pomerne ťažké a vyžaduje si to veľa trpezlivosti. Hlavne keď je človek pri vode neopatrný , tak si jalcov skôr odplaší, ako ich uvidí. Verte, že jalec vás veľakrát zbadá oveľa skôr a na peknú diaľku. Hlavne na malých tokoch s plytkou vodou vás ryby uvidia na veľa metrov a keď vyplašíte malé jedince, ktoré striehnu pri krajoch, tak určite vás zbadali aj staršie vyškolené kusy.

Jalec hlavatý - v našich podmienkach jedna z najčastejšie lovených rýb

Dnes sa zameriame práve na tečúce vody a to hlavne na riečky pstruhového a mrenového pásma a kaprové rieky. Na menších potokoch nemáme žiadny problém jalca nájsť, pretože ich môžeme spozorovať cez polarizačné okuliare alebo aj voľným okom. Hlavne v letných mesiacoch môžeme jalce spozorovať pri brehu, v podomletých brehoch či v tieni konárov, ktoré siahajú až k hladine. Taktiež stoja za pozornosť rôzne prekážky vo vode či väčšie balvany. Väčšie jedince hľadáme cez leto v prúdoch, kde je voda pomerne dobre prekysličená. Taktiež na okrajoch splavov, kde nie je voda taká prudká, sa zdržujú jalce a čakajú akú potravu im voda prinesie.

Húf jalcov stojacich tesne pod brehom v tieni stromov

Na riekach so zarastenými brehmi hľadáme jalce v blízkosti porastov, ktoré siahajú až k vode. Výborné prostredie im ponúkajú aj rôzne sútoky riek či malé potôčiky, ktoré sa do rieky vlievajú. Dobrou voľbou sú aj výpustné kanály. Tieto prítoky vždy nesú zo sebou množstvo potravy a jalce sa na ňu skoro naučia. Sú obdobia, keď sú tieto prítoky ich najväčším zdrojom potravy. A to hlavne v letných a jesenných mesiacoch. Veľmi radi sa jalce zdržujú aj v blízkosti mostov. Bol som veľakrát svedkom toho, že hlavne pri mostoch sú jalce naučené aj na to, že človek, ktorý kráča po moste sa veľmi rád zbaví nepotrebných vecí a samozrejme ich hodí z mosta do rieky, veď voda všetko skryje. A tak som videl jalce reagovať skoro na všetko, čo spadlo do vody. Či už to boli napríklad nedopalky z cigariet, obaly z keksov. Občas sa ľudia na moste pristavia a hodia im kúsok chleba a jalce si na to v určitom období zvyknú. Ďalším skvelým úsekom na riekach sú brehy, na ktorých rastú ovocné stromy. Napríklad ringloty, moruše, slivky, čerešne. Hlavne v čase dozrievania týchto plodov môžme zaregistrovať v blízkosti brehov početné hejná jalcov. Je to preto, že ako prezretý plod opadáva zo stromu, tak sa veľmi často skotúľa až do vody, kde je okamžite skonzumovaný maškrtnými jalcami. Vtedy majú ozajstné hody. Videl som už viac krát pri vode aj napadané jablká, ktoré už kvasili a práve táto aróma dala do pozoru všetky jalce z okolia. Keď som sa lepšie pozrel, tak som nemohol uveriť, ale jalce požierali rozpadajúce sa jablká.

Jalec hlavatý je vďačná prívlačová ryba počas celého roku - nielen v zime, ...

Na čo loviť?

Vo všeobecnosti sa dajú jalce úspešne loviť hlavne na malé nástrahy do 5 cm. Netvrdím, že na väčšie nástrahy nezaznamenáme úspech. Veľakrát sa mi stalo, že mi pri love štúk na 10 cm wobler zabral jalec, ale vždy to bol takmer kapitálny kus. Čo sa týka pstruhových potokov a menších riečok, tak tu najčastejšie začiatkom sezóny a počas leta lovím hlavne na malé rotačky trojnulky (č. 000), hlavne striebornej farby. Po zahájení pstruhovej sezóny sú na týchto potokoch jalce menej aktívne. Je to hlavne dané ešte stále pomerne studenou vodou. Aktívny začnú bývať po oteplení, počas trenia a hlavne po trení, keď už voda v plytčinách je dostatočne prehriata a práve tam behom dňa jalce stoja a zbierajú potravu. Práve v týchto plytčinách sa mi najviac osvedčili spomínané rotačky č. 000, ktorých nespornou výhodou je aj to, že ich dokážeme ťahať aj v 5 cm plytkej vode. Jalce na ňu spoľahlivo útočia hneď po dopade na hladinu. Chce to len presné hody a rotačku okamžite po dopade na hladinu uviesť do pohybu. Problémom je, že tieto mini rotačky nie každá pracuje správne, ale v dnešnej dobe už je na trhu pomerne slušné množstvo firiem, ktoré tieto mini nástrahy dotiahli k dokonalosti. Prívlačoví fajnšmekri si ich ešte doma upravujú či vyrábajú vlastné.

... ale i v lete

Ako som spomínal, jalce túto nástrahu spoľahlivo berú hlavne cez leto a to ako malé jedince, tak sa nechá oklamať aj skúsený profesor. No veľakrát sa mi stáva, že jalce ponúkanú nástrahu len prenasledujú alebo na ňu útočia so zatvorenou tlamou. Skúšajú tak, či je to na zjedeniu. Tu pomáha iba skúsiť inú farbu rotačky alebo ešte úspešnejšou variantou je zmenšiť nástrahu. Pri veľkosti rotačky č. 000 je to však takmer nemožné a preto vtedy veľmi rád siahnem po strímroch. Do čistej letnej vody sa mi najviac osvedčili tmavé a hlavne čierne vzory. Do skalenej vody po búrke či dažďoch sú to skôr svetlejšie typy so strieborným alebo lesklým telíčkom. Prívlačovou udicou však máme menší problém dohodiť ľahký strímer na väčšiu vzdialenosť, no môžeme si pomerne dobre pomôcť tým, že 25 - 30 cm za strímer zacvakneme na silon ako závažie menší brok. Určite jednou z najlepších umelých nástrah na jalcov na potokoch je bezpochyby aj wobler. Ako som spomínal, v menších veľkostiach. Tieto nasádzam do boja hlavne vtedy, keď chcem nástrahu dostať tam, kde s rotačkou nemám šancu nahodiť. Je to hlavne pod konáre stromov, ktoré sa dotýkajú hladiny. Vtedy jednoducho wobler nechám po prúde splaviť až pod konáre na predpokladané stanovište ryby a následne wobler zastavím a prúd vody ho sám uvedie do pohybu. Tým lákavo napodobňuje rybičku stojacu v prúde.

Veľakrát sa mi stalo, že jalec alebo pstruh zobral splavovaný wobler priamo z hladiny a ten ešte nebol ani v pohybe. Na úsekoch, kde sa striedajú plytčiny s hlbšími tôňami sa mi najviac osvedčili plávajúce woblery s ponorom maximálne do 0,5 metra. Zo značiek by som spomenul napríklad Salmo, Illex či Rapala. Vždy sa snažím ťahať wobler po prúde alebo naprieč prúdu. Vtedy nemá ryba toľko času, aby si dôkladne prezrela potencionálne sústo a tak sa nechá skôr oklamať. Často vidím, ako mi za woblerom vyštartuje z plytčiny aj 5 - 6 jalcov a vtedy sa zvyčajne odniekiaľ zjaví ďalší a vyfúkne im ho pred nosom a okúsi ostré háčiky. Skoro však zistí, že nie všetko sa dá zjesť. Treba byť pri tom stále v strehu a sledovať nástrahu. Veľmi nám pomôžu polarizačné okuliare. Na potoku, kam chodievam ja loviť, sú úspešné hlavne prirodzené farby woblerov. Či už vo farbe beličky, jalca, čereble, ... Raz sa mi ale stalo, že som sa vybral loviť a všetky nástrahy som zabudol doma v druhom batohu.. Chvíľu som rozmýšľal, či sa mi oplatí vôbec loviť , pretože som mal len jedinú nástrahu a to na udici naviazaný Salmo Hornet vo farbe ostrieža. Ale už po pár nahodeniach som tušil, že si fajn zachytám. A bolo to tak, že na ten Hornet som za 3 hodiny ulovil cez 50 rýb. Išlo hlavne o malých jalčekov a pstruhov, ale to mi nevadilo. Skúšal som potom ten istý wobler na začiatku sezóny, ale nefungovalo to ako vtedy v auguste. Čo sa týka gumených nástrah, tak s nimi som na potokoch moc vody nenamútil. V pohode na ne reagovali pstruhy, ale jalce iba sporadicky. Opačne to však s nimi bolo na rieke či rybníku. Tu jalce na ne brali spoľahlivo, ale len v chladnejších mesiacoch a v zime. Cez leto aj tu fungovali hlavne menšie rotačky a woblery. Ku koncu roka sa dostali k slovu rôzne malé twistríky, banjá, rippery a s príchodom prvého snehu sa dali zlákať na malé smáčky. V hlbších jamkách ma prekvapilo, ako tvrdo atakovali gumové nymfy, ktoré som poťahoval krátkymi prískokmi v blízkosti dna. Zábery boli na tak chladnú a čistú vodu veľmi razantné a na jemnom náčiní som si ich mohol skvele vychutnať aj následné zdolávanie.

Keď sme už pri tom náčiní, tak na malé potoky nám postačí kratší prút do 210 cm s vrhacou záťažou do 10 gramov. Brehy týchto potôčkov a riečok sú pomerne zarastené a s dlhšou palicou by sa nám ťažko manévrovalo a nahadzovalo. Tu potrebujeme takmer vždy úplne presné hody. Na väčšie rieky by som odporučil dlhší prút, lebo tu budeme aj ďalej nahadzovať. Ideálna dĺžka je 270 až 300 cm s podobnou vrhacou záťažou do 10 g. Silon nám úplne postačí s priemerom 0,14 mm a v zime môžeme ešte zjemniť. Navijak klasika - menší - či s prednou, alebo zadnou brzdou záleží na každom z vás. Podstatné je, aby mal funkčnú a citlivú brzdu, lebo pri jemných silonoch by sme o rybu často prišli.

Aj keď jalec nepatrí medzi našimi rybármi medzi preferované ryby a podľa niektorých „rybárov“ sa hodí akurát do tresky či ako krmivo pre domáce kačice a sliepky, tak si myslím, že určite si táto ryba zaslúži viac úcty a zaobchádzania s ňou. Už len to, že berie spoľahlivo po celý rok a to aj vtedy, keď o inú rybu ani neškrtneme, by ho malo stavať do pozície väčšej obľúbenosti. Zabavia sa pri jeho love ako prívlačiari, tak aj plavačkári, muškári a feedristi. Veľakrát sa mi stalo pri prívlači na našich predátorov, že som bol dlhé hodiny bez záberu a skôr som už hádzal mechanicky ako robot, no vždy nosím zo sebou aj udicu na ľahkú prívlač a práve tá a jalce mi znova vliali do žíl potrebnú loveckú vášeň a urobili z fádnej rybačky krásny zážitok. A ja som im za to neskonale vďačný. Jalec je krásna športová ryba, ktorá určite nepatrí do domácej výkrmne kačíc.