Deň štvrtý - šťučia zátoka

Ráno vstávame o niečo skôr. Aj Palino oznamuje, že pôjde s nami. Cesta, ak ju tak možno nazvať, nie je jednoduchá. UAZ len s námahou zdoláva výmoly a jamy. Pri jednom prudkom zráze vzadu sediaci Peťo s Vlastíkom vyletia až do strechy. Peťo zajojká a keď sa otočím, vidím, že jeho oko je zaliate krvou. Okuliare, ktoré mal na hlave mu rozťali kožu a možno sa k tomu pridal aj prút, ktorý držal v ruke. Peťo tvrdí, že má posunuté zuby a na dotyk ho bolí nos aj líce. Oko sa mu začína nalievať krvou. Pravdepodobne mu praskla nejaká kosť v nose alebo líci. Až teraz si uvedomujem, čo sa mohlo stať. Našťastie Peťo nie je žiadna padavka a niečo vydrží. Keď mu oznamujem, že zaliate spodné viečko mu večer rozrežem a zrazenú krv mu vytlačím, tvrdí, že ho už nič nebolí. Pravda je však taká, že zuby a nos ho boleli dlho po návrate domov. Autom brodíme malú riečku, ktorú si pamätáme z minula. Bolo v nej vtedy veľa pstruhov a lenokov. Ďalej sa ísť už nedá, musíme pokračovať pešo. Voda v riečke je akási mliečne zakalená. Pripomína mi snehovú vodu u nás doma. Ani ryby príliš nereagujú. Chytáme len zopár menších kusov. Konečne sme pri Onone. Paľo vyrazil dopredu. Chce nám to ukázať. Rád by si chytil väčšieho tajmeňa a tým  nás poriadne naštval. Prichádzame ku krásnej pláni, kde som chytil svojho najväčšieho tajmeňa v minulej výprave. Paľo má záber  na vobler v tvare malej šťučky. Tajmeň má asi 85 cm a Palino tvrdí, že také myši sem neprišiel chytať. O chvíľu mám záber aj ja a zdolávam podobnú rybu. Pláň ústi do šťučej zátoky, kde však tentokrát nemáme ani záber. Čo nás však oveľa viac prekvapuje, je množstvo stôp od ľudí. Takto vysoko som ich nečakal. Na zemi sú ohorky z cigariet, plechovky od piva a dokonca aj dámske hygienické potreby. Pudže nám neskôr povedal, že sa sem naučili chodiť vojaci a ich známi. Aj záberov je len poriedko. Prechádzame okolo Pudžeho, ktorému sa s autom podarilo dostať k rieke. Paľo tvrdí, že má toho dosť a zostáva s ním. Priznám sa, že aj ja som očakával viac rýb. Zostupujeme nižšie. Ulovíme ešte jedného malého tajmeňa a niekoľko pstruhov. Sme už dosť ďaleko od auta a tak sa rozhodujeme pre návrat. Ideme po druhom brehu, ako sme išli dolu. Vlastík opäť zaostáva a tak si sadneme s Peťom na vyvrátený strom a posilňujeme sa čokoládou a slivovicou. Keď k nám Vlastík dorazí, pýta sa, prečo tu nechytáme. Miesto sa mi nezdá zaujímavé a myslím si, nech to skúsi sám. Hádže nám vobler takmer pod nohy. Z pod brehu sa pohne tieň a vobler zmizne. Ryba vyskakuje nad hladinu. To nie je tajmeň, je to šťuka. Má asi 80 cm. A to som si myslel, že tu už žiadne nie sú. Viac záberov tu však nemáme. Hoci sa začína stmievať, rozhodujeme sa skúsiť ešte jedno miesto. Skúšam zelený Whitefish a na druhý hod mám zber. Ryba bojuje o svoj život. Je to podobná šťuka, akú ulovil Vlasto. Aj Peťo má záber a zdoláva takmer navlas rovnakú rybu. Aj na brehu šťuky vyskakujú a krútia sa do všetkých strán. Na mojom vobleri zlomila zadný trojhák a Peťovi háčikom natrhla čižmu. Vymieňam preto vobler za 12-centimetrový Executor od Salma. S voblerom pracujem pomerne opatrne. Potiahnem, zastavím, nechávam vobler stúpať k hladine. Náhle vobler oťažie. Zasekávam a mám pocit, že som zaťal do kmeňa stromu a ten sa s prúdom necháva unášať dolu vodou. Postupne pribrzďujem a priťahujem rybu k brehu. Je to opäť šťuka, ale aká! Ryba od brehu niekoľkokrát vyráža do prúdu. Nikam sa neponáhľam. Je to podobné, ako keď zdolávam sumca. Keď je ryba pri brehu, ťuknem do nej a ona vyráža od brehu. Cítim, že už je unavená. Pokúšam sa ju vyloviť. Je to však nad moje sily. Našťastie je tu Peťo. Zabrodí do vody a na rukách ju vynáša. Už niekoľkokrát mi takto pomohol vybrať kapitálnu rybu. Dúfam, že mu to niekedy vrátim. Vďaka Peťo. Šťuka je 112 cm dlhá ikernačka. Hoci sme na minulej výprave chytili aj väčšie šťuky, táto sa mi zdá najťažšia. Po chvíli Peťo zdoláva ďalšiu asi 80 centimetrovú krásavicu. Skúšame bezlopatkové voblery, na ktoré mi pri minulej výprave šťuky dobre reagovali. Peťo loví na 12-centimetrového Slidera a ja dávam trojdielneho dúhaka od Spro. Vobler krásne pracuje a napodobňuje zranenú, či chorú rybu. Keď ho pridvihnem k hladine, za voblerom sa urobí veľká vlna. Takto brali minule veľké šťuky. vobler však zachytávam o prekážku a neskôr som ho dokonca odtrhol. Peťo na Slidera ulovil ďalšiu šťuku. Medzitým sa začalo stmievať a je najvyšší čas vrátiť sa k autu. Veď sa sem ešte o pár dní vrátime.

Prvá šťuka výpravy

Aj Palovi sa podarilo uloviť pekného pstruha

Takéto double určite poteší

Šťukám sa páčia povrchové nástrahy ako tento Slider

Prúdnejšia voda vyhovuje lenokom

Deň piaty - čln a nákupy

Dochádza nám chlieb a niektoré potraviny. Paľo sa ponúka, že pôjde a Pudžem do dediny na nákupy. Cesta tam trvá asi 3 hodiny. Pudže nás preto nemôže ísť zaviesť ku rieke. Rozhodujeme sa, že vyskúšame čln a pôjdeme dolu riekou. Pri spiatočnej ceste z Batchiretu nás Paľo s Pudžem zoberú na dohovorenom mieste. Tento úsek rieky sme už síce prešli, ale nič iné nám neostáva. Na člne pôjdeme rýchlejšie a tak prejdeme dvojnásobnú vzdialenosť, ako keby sme išli pešo. Budeme vyhľadávať tie miesta, na ktorých sa nám viac darilo. Ryby už ale asi budú opatrnejšie. Tento predpoklad sa nám neskôr potvrdil. Aj na sľubných miestach máme iba 1 - 2 zábery a ryby prestávajú reagovať. Skúšame preto menšie nástrahy a rotačky. Táto zmena nám prináša viac záberov, ale ryby dosahujú menších rozmerov. Na 9 cm Salmo Minnow sa ulakomil dokonca aj menší tajmeň. Na niektorých miestach ležia pod vodou celé stromy a musíme byť pri splavovaní opatrní. Opierame sa do vesiel, aby sme neprederavili čln. Keď sme asi v polovici trate, zbadám pri vode človeka. Na moje prekvapenie je to domáci Mongol, ktorý sa sem na motorke vybral pravdepodobne z Batchiretu. Loví na teleskopickú udicu, hrubší vlasec a rotačku. Skúšame sa s ním dohovoriť. Okrem mongolčiny však žiadny iný jazyk neovláda. Podarujeme mu 2 rotačky a pokračujeme ďalej. Prechádzame okolo miesta, kde som chytil 91 cm tajmeňa. Tentokrát je tu úspešný Vlasto, ktorý na štvorku hammerku ulovil krásneho pstruha. Prichádzame k mostu, kde nás už čaká Paľo a Pudže. Nakúpili všetko potrebné, Paľovi sa podarilo  spojiť s domovom a podať správu, že sme v poriadku. Pudže nám však oznamuje zlú správu. K vojakom prišiel nejaký generál so svojimi známymi. Chcú ísť loviť ryby a poľovať a tak bude prístup hore na rieku nemožný. Dúfam, že sa tam dlho nezdržia.Uvažujem vyskúšať nočnú prívlač. Chalanom sa ale nechce do studenej noci. Keď im však rozprávam, že najväčšie ryby lovia práve v noci, dajú sa prehovoriť. Skúšame rôzne druhy povrchových nástrah, ale bez výsledku. Únava a nočný chlad robia svoje a tak sa po chvíli vraciame do vyhriateho zrubu.

Z člna sa dá preloviť dlhšia časť rieky

Menší tajmen tiež poteší

Nočný výlet nám úspech nepriniesol

Vlastík ulovil na rotačku viac menších rýb. Ja som zostal verný voblerom.

Pstruhom chutil 9 cm Salmo Executor

Menšie nástrahy dokázali presvedčiť ryby k záberu

Lenok na hlbokopotápavú Rapalu

Deň šiesty - „S čerty nejsou žerty“ alebo ako som naštval Vlastíka

Ráno nemáme príliš na výber. Necháme sa vyviezť k bráne, vyšliapeme kúsok vyššie tak, aby sme sa stihli vrátiť do tmy k zrubu. Opäť však budeme chytať na miestach, ktoré sme už raz prešli. Na ceste, kde sme vystúpili z UAZ-u je vidieť veľké stopy. V noci sa tu prechádzal medveď. Ďalšie sme našli vyššie pri rieke. Začíname loviť pri skale, kde náš kamarát Juro Mrázik chytil pred rokmi veľkú hlavátku. My sme tu však záber nemali. Prichádzame k miestu, kde sa bočné rameno vlieva späť do Ononu. Na takýchto miestach sme takmer vždy úspešní. Ryby stoja na rozhraní slabšieho bočného prúdu s hlavným tokom. Každý z nás  tu ulovil niekoľko pekných rýb a Peťo aj menšieho tajmeňa. Bol to nakoniec jediný tajmeň dnešného dňa. Na spodnom úseku, ktorý sme už prechytali, sme už žiadneho neulovili. Veľa rýb sme chytili aj v hlbších miestach, kde prúd narážal do brehu. Na týchto miestach však rieka ukladala aj množstvo stromov a konárov. A tak s pribúdajúcim počtom rýb ubúdali aj naše nástrahy. Často sa to darilo hlavne Vlastíkovi. Na svojho posledného Whitefisha si preto dával dobrý pozor. Ak zaprel, brodil preň aj za cenu, že si naberie vodu do broďákov. Prichádzame k peknej pláni. Zrazu počujem za sebou šplechot. Vidím, ako Vlastík behá po vode ako kačica, keď sa snaží vzlietnuť. Vysvetľuje nám, že pri nahadzovaní sa mu otvorila karabinka a jeho vobler vyletel a pláva po hladine. V rýchlom toku sa mu však rýchlo stratil z dohľadu. Je na ňom vidieť, že ho to veľmi štve. V tom ma napadla „geniálna“ myšlienka. Prečo mu ešte trochu nepridať? Nechal som ho aj s Peťom podísť asi 20 metrov nižšie. Keďže ja som ešte taký istý vobler mal, zapol som ho do svojej karabinky a nechal ho splaviť dolu prúdom až pred Peťa s Vlastíkom. „Čo to tam pred vami pláva?“, kričím na nich, lebo si vobler nevšimli. „Můj Whitefish, můj Whitefish“, kričí Vlastík radostne na celé Mongolsko. Oči mu žiaria a usmieva sa od ucha k uchu. Rozbieha sa do stredu rieky a načahuje sa za voblerom. Tesne pred jeho prstami ho však prudko potiahnem a tak siaha naprázdno. Aj Peťo zbadal, čo som vymyslel a obaja sa váľame od smiechu. Vlastíkovi však do smiechu príliš nie je. Ako správny kamarát mi neskôr odpustil a ja sa mu ešte raz aj touto cestou ospravedlňujem. K zrubu prichádzame za úplnej tmy. Pred vchodom sú priviazané dva kone a vedľa dverí sú opreté dva samopaly. Vo vnútri sedí starší vychudnutý Mongol so svojim synom a s Paľom popíjajú vodku. Vedia trochu po rusky a tak sa nás pýtajú, či sme pri rieke nevideli nejaké stopy od zveri. Vybrali sa na poľovačku a radi by niečo ulovili. Posielame ich k rieke, kde sme videli medvedie stopy. Hovoria, že zoberú psy a zajtra sa tam vyberú.

Sútoky bočných ramien rieky patrili k horúcim miestam

Medvedie stopy pri rieke

Jediný tajmeň dnešného dňa

Salmo v akcii

Vlastík naháňa Whitefish

Ryby sa snažíme zdolávať aj vypínať vo vode

Prírodné farby nástrah sú úspešné

Deň siedmy - Medveď a najväčší tajmeň

Večer, ešte predtým ako ideme spať, dolaďujeme nástrahy. Dokresľujem Vlastíkovi na vobler zopár bodiek a fialové pásiky, aby tak pripomínal lenoka. V noci rozmýšľam kam ísť. Znova ísť na miesta, ktoré sme už prešli, nemá príliš význam. Hore ísť nemôžeme kvôli vojakom. Ak však chceme niečo uloviť, musíme prejsť na nové miesta. Riskneme to. Skúsim prehovoriť Pudžeho, aby nás vyviezol k veľkej skale a odtiaľ pôjdeme pešo nahor. Ráno navrhujem Pudžemu náš plán. Vôbec ním nie je nadšený a je na ňom vidieť, že má strach. „Vyvez nás hore, hneď sa vráť a večer za šera prídeš pre nás“, nakazujem mu. Upozorňuje nás, aby sme si dávali pozor a ak začujeme auto, aby sme od rieky odišli a schovali sa v lese. Všetko mu sľúbime a už sa tešíme na nové miesta. Vystupujeme pri skale a opatrne schádzame k rieke dole strminou. Snažíme sa chytať na miestach, kde nie je vidieť z cesty. Máme pomerne veľa záberov. Je vidieť, že tento úsek nie je príliš prechytávaný. Používam voblery v prírodných farbách vo veľkosti okolo 7-8 cm, na ktoré sa dajú uloviť pstruhy a lenoky, ale nepohrdne nimi ani tajmeň. Dobre fungujú aj úzke dlhé voblery, ako napr. Rapala Original Floating v dĺžkach 13 a 18 cm vo farbe dúhaka a potočáka. Každý z nás postupne na tie svoje top nástrahy ulovil niekoľko tajmeňov okolo 80 - 85 cm. Väčšie ryby akoby  ani tu neboli. Prichádzame ku krásnemu miestu. Hlboké bočné rameno sa vlieva do tiahleho hlbokého hlavného prúdu. Tušíme, že tu určite bude stáť nejaký tajmeň. Aby niekto z nás nebol v nevýhode, spoločne pristupujeme k brehu a vyberáme si vhodné miesto k nahodeniu. Vlastík mení nástrahu za najväčší Executor od Salma v dĺžke 12 cm, ktorý som mu včera farbil. Ja s Peťom nechávame voblery, na ktoré sme chytali doteraz. Vďaka väčšej hmotnosti Vlastík dohodí z nás najďalej do zátoky. Takmer hneď po dopade má záber. Ryba zo zátoky vyráža do prúdu. Využíva jeho silu a Vlastík musí za ňou postupovať dolu prúdom. Postupne ju dostáva do plytšej vody a aj s pomocou Peťa ju spoločne zdolávajú. Tajmeň má 101 cm. V Mongolsku sa síce lovia ďaleko väčšie ryby, ale my máme z neho veľkú radosť. Bol to nakoniec najväčší tajmeň tejto našej výpravy. Pokiaľ chalani spravili zopár fotiek, podarilo sa aj mne uloviť ďalšieho menšieho tajmeňa. Celkovo sme za dnešný deň ulovili 8 tajmeňov. S príchodom súmraku sa vraciame k miestu, kde sme vystúpili. Pudže nás tu už očakáva. Pýta sa nás, či sme niekoho videli. A hoci po ceste prešli dve autá, pred ktorými sme sa ukryli, tvrdíme mu, že sme nikoho nevideli. Prichádzame k zrubu, pred ktorým sú opäť uviazané dva kone. „Vojaci“, prebleskne mi hlavou. S obavami otvárame dvere. Paľo v dobrej nálade častuje 2 mongolských poľovníkov, ktorí tu boli aj včera. Oznamujú nám, že sa im darilo a v našej jurte majú uloveného medveďa. Samozrejme chceme ho vidieť. Kým sme však prišli z rýb, medveď bol už stiahnutý z kože. Dvaja zo psov sú zranení, medveď im zasadil niekoľko rán. Pochválime lovcov a vypijeme si s nimi zopár vodiek. Staršiemu sa páči moja dýka. Pýta sa ma, že či by som mu ju nedal. Tvrdí, že československá oceľ je veľmi kvalitná. Mám ju ešte z detských čias, ale rozhodol som sa, že mu ju podarujem. Na výmenu vyťahuje z čižmy svoju dýku. Na čepeli má vyrazené „Made in USA“ a zdá sa mi lepšia, ako tá moja. Keď ju nechcem prijať, s úsmevom mi hovorí, že ju kúpil v Číne. Pre mňa však bude cennou pamiatkou. Ťahá ma do jurty a z medvedieho mäsa nám odreže pekný kus. Pridáva aj hrudu tuku. Slušne zaďakujem a snažím sa ho vrátiť. Radí mi, aby sme ho roztopili a v Ulanbatare predali. Už vidím, ako ma policajti vyšetrujú za pytliactvo a tak ho radšej vrátim. Asi si myslí, že mi je ešte niečo dlžný. Z kabáta vyťahuje malú termosku. Ponúka ma, aby som sa napil. V termoske sú asi 2 dcl akejsi tmavej tekutiny. Za svetla čelovky nedokážem zistiť, čo to je. Bojím sa to vypiť, ale aj odmietnuť, aby sa neurazil. Čo to je?. Hovorí, že je to medvedia krv, ktorú vytlačil zo srdca zabitého medveďa. Je vidieť, že má pre neho veľkú cenu. Len s námahou sa mi darí jeho ponuku odmietnuť. Laby, zuby, žlč, pazúry, tuk či krv zo srdca sa predávajú na čiernom trhu čínskym liečiteľom. Darované mäso sme naložili do pácu a na druhý deň sme si z neho spravili steaky. Chutili naozaj skvele a mäso bolo veľmi jemné. Kým sme ráno vstali, Mongoli so svojím úlovkom boli preč.

Dobre fungujú aj úzke dlhé voblery, ako napr. Rapala Original Floating

Väčšie ryby sa dajú vyloviť uchopením za koreň chvosta

Súboj s najväčším tajmeňom

Tajmeň 101 cm

Lenok

Lenok si trúfne aj na vačšiu nástrahu

Čo si želáte na večeru? Môže byť medveď?

Jaroslav Sámela