Deň ôsmy - Generál

Ráno sa opäť snažíme zlomiť Pudžeho, aby nás vyviezol hore. Chcem nech nás vyvezie o niečo vyššie, ako sme včera prešli pešo a večer príde pre nás ku veľkej skale. Rýchlo zhltneme raňajky a už sa natriasame v UAZ-e. Je až neuveriteľné, čo všetko dokáže prejsť toto auto. Myslím, že sa mu nevyrovnajú ani terénne autá renomovaných značiek. Šplhá sa do vysokého kopca. Za zákrutou Pudže prudko zabrzdí. Dolu pod nami pri rieke sú postavené tri jurty a pred nimi parkujú dve autá. Okolo nich sa motá niekoľko vojakov. Generál so svojou družinou na výlete. Našťastie nás nezbadali. Pudže sa chce hneď vrátiť. Hovoríme mu, že my tu vystúpime a opatrne zídeme dolu k rieke. Vôbec sa mu to nepáči a prehovára nás, aby sme sa vrátili. Včerajší úspech nás však navnadil a tak nemá veľkú šancu. Posielame ho domov a večer príde pre nás. Tiež mi nie je všetko jedno, ale ryby sú ryby. Zostupujeme k rieke a ešte opatrnejšie ako včera postupujeme dolu prúdom. Peknú rybu ulovil Peťo. Odhadom má okolo 90 cm. Beriem si od neho fotoaparát a chystám sa, že mu spravím zopár fotiek. Rybu sa snaží vypnúť vo vode. Háčiky ale držia pevne v papuli. Ryba sa pokúša uniknúť a uniká Peťovi z rúk. Asi tým prišiel o svoju najväčšiu rybu. Mne sa podarilo spraviť iba 2 rýchle fotografie. Do konca dňa sa nám darí podobne ako včera a do večera ulovíme celkovo 10 tajmeňov. Po tme sa vraciame do zrubu. Našťastie sme nestretli žiadne auto. Po príchode nám Paľo hovorí, že nám tu poľovníci nechali malý darček. Je to kus diviačieho stehna, z ktorého navaril guláš. Bol síce trochu slaný, ale nám chutil skvele.

Žiarivé farby tajmeňa

Krásna príroda a veľa rýb, čo viac si môže duša rybára želať?

Celodenná strava. Čokoláda a slivovica.

Táto ryba už bola zdolaná a aj tak sa jej podarilo uniknúť

Pstruh sibírsky a Salmo Minnow

Dobre zladené náčinie je základ úspechu

Krásna ryba patrí čo najskôr späť do vody

Deň deviaty - Opäť na člne

Ráno Pudže nechce ani počuť o ceste hore. Vlastne už ani nemáme kam ísť. Až po jurty vojakov sme prechytali celý úsek a vyššie sa ísť nedá. Popoludní má prísť za nami Alena, možno sa jej podarí vybaviť viac. Nezostáva nám nič iné, ako ísť opäť dolu. Lepší bude čln, dá sa s ním prechytať dlhší úsek. Možno nájdeme nejaké miesto, ktoré sme neprechytali. Nasadáme do člna a opierame sa do vesiel. Zastavujeme na miestach, na ktorých sa nám najviac darilo. Záberov je však poriedko. Všimol som si, že Vlastíkovi sa včera celkom darilo na Salmo Skinner. Má dosť agresívny chod, ale rybám sa páčil. Skúšam teda hlbokopotápavé voblery s agresívnym chodom. Na moje prekvapenie 6 - centimetrový Salmo Hornet funguje veľmi dobre. Okrem pár pekných pstruhov a lenokov som naň ulovil i dvoch tajmeňov. Horšie je, že voblery majú krátku životnosť.  A tak sa k slovu dostanú i ďaľšie voblery. Prichádzame k miestu, kde za silným prúdom rieka vytvorila zátoka s takmer stojatou vodou. Dá sa predpokladať, že tu rieka naplavila pod vodou nejaké konáre, či stromy. Treba zabrodiť do prúdu takmer po prsia, aby som dohodil až do zátoky. Na Salmo Minnow prichádza záber. Je to pekný sibirák. Postupne prehadzujem celú zátoku a darí sa mi tu uloviť ďalších štyroch pstruhov. Taký úspech som ani nečakal. Medzitým chalani zišli o kúsok nižšie, tak musím pridať, aby som ich dobehol. Míňame miesto, kde som chytil 91 cm tajmeňa. Vlastíkovi sa tu podarilo opäť zdolať pekného pstruha, záberov je však poriedko. Smola sa lepí na päty Vlastíkovi, ktorému pri vystupovaní z člna silný prúd podrazí nohy a veslom si zráža okuliare do vody. Snaží sa ich zachytiť, ale skvelé polarizačné okuliare WilleyX miznú navždy v prúdoch Ononu. Je na ňom vidieť, že ho to riadne škrie a ja nemám ani odvahu si z neho robiť žarty. Za dnešný deň sme ulovili iba troch tajmeňov. Ešte za svetla sa vraciame do zrubu. Alena nás už očakáva. Keď nám oznámi, že hore ísť nemôžeme, rozhodujeme sa, že zbalíme veci a posledný deň lovu strávime radšej na Onone pod spodným zrubom. Tu sme ešte nikdy neboli. Je to však blízko dediny a tak sa dá predpokladať, že to tu bude dosť prechytané. Zbalíme jurtu, naše veci a vyrážame na spodný zrub neďaleko Batchiretu.

Hlbšia prúdna voda rybám vyhovuje

Hlbokopotápavé nástrahy fungovali dobre, ale mali krátku životnosť

K zaujímavému miestu si treba často zabrodiť hlbšie do prúdu

Salmo Skinner patril k úspešným nástrahám

Deň desiaty- Dolný Onon a spodný zrub

Spodný zrub je pomerne rozsiahly. Okrem nás sú tu ubytovaní aj pastieri, ktorí sa starajú Alene o dobytok. Vlastní asi 150 kusov kráv a koní. Na stáži sú tu aj traja študenti mongolistiky z Čiech. Keď si vyskúšame jazdu na koni, odchádzame na rieku pod dedinu. Rieka je tu o niečo silnejšia a širšia ako hore. Pri brehu je vidieť stopy od áut a čižiem. Asi na tretí hod sa mi darí uloviť lenoka. Na dlhšiu dobu je to však jediná ryba. Až asi po 800 metroch opäť lovíme ďalšie ryby. Okrem jedného pstruha sú to samé lenoky. Sme však radi, že máme aspoň nejaké zábery. Krajina mi pripadá trochu fádnejšia ako hore. Aj miesta, na ktorých lovíme, nie sú nejako výrazne zaujímavé. Konečne prichádzame k atraktívnemu miestu. Je to hlbšia tiahla pláň s hlbokou vodou pri druhom brehu. Všetci tušíme, že by tu mohlo niečo byť. Nasadzujeme úspešné nástrahy, ktoré nám fungovali na hornom toku. Peťo dáva dvojdielne Salmo Whitefish, Vlastík Skinnera a ja jednodielny Whitefish. Za veľkou skalou s pomalšou vodou mám záber a o chvíľu zdolávam pekného pstruha. Takmer súčasne bojujú s rybami aj Peťo s Vlastom. Peťo zdoláva lenoka, ale Vlastík tam má niečo väčšie. Je to prvý tajmeň na spodnom toku. Hoci nie je najväčší, potešil nás. Keď prichádzame na koniec pláne, vidíme pred nami nádherné miesto. Skalný masív, do ktorého naráža prúd, vytvára pred sebou zátoku s miernym prúdom a hlbokou vodou. Myslím, že krajšie miesto som na Onone ešte ani nevidel. Ak má byť niekde veľký tajmeň, musí to byť tu. Snažíme sa zabrodiť ďalej od brehu, ale i tak nedokážeme dohodiť k druhej strane. Keď vyťahujem vobler z vody, takmer pod nohami mám záber. Je to tajmeň, má však asi len 50 cm. Neskôr pridávam zopár lenokov a ďalšieho malého tajmeňa. Skúšame najťažšie a najväčšie voblery, s ktorými sa nám darí dohodiť až k druhej strane. Záber od vytúženej ryby však neprichádza. Až keď tu vybrodíme na breh, zistíme, že toto miesto padlo do oka okrem nás aj iným lovcom. Na brehu je množstvo stôp, plechovky od piva a minerálok, obaly z čokolád.... Určite je toto miesto dosť prechytávané a ak aj tu nejaký tajmeň zostal, bude poriadne opatrný. Na tomto krásnom mieste sa rozhodujeme skončiť a otáčame sa naspäť. Pri spiatočnej ceste ulovíme ešte zopár lenokov a jedného malého tajmeňa. V duchu ďakujem mongolským bohom za ich priazeň a úlovky, ktoré nám dopriali. Lúčim sa s riekou a krásnou prírodou. Podarí sa mi sem ešte niekedy vrátiť? Dokedy vydrží táto krehká krása? Obzvlášť, keď sa  neskôr dozvedáme, že na spodnom toku objavili ložiská zlata. Ťažia ho pomocou kyanidu, ktorým otrávili celý dolný tok. Pri aute nás už očakáva Pudže a ešte za svetla sa vraciame do zrubu. Zbalíme si veci, vypijeme zopár pohárikov so študentmi a ukladáme sa do spacákov. Ráno nás čaká náročná cesta do Ulanbataru.

Spodný zrub

Dvojdielne Salmo Whitefish

Tajmeň z dolného Ononu

Ideálne miesto

Posledný tajmeň výpravy vyvrhol nestrávenú korisť

Deň jedenásty a dvanásty - Cesta späť

Skoro ráno vyrážame cez mongolské stepi do Ulanu. Cesta prebieha celkom pokojne. Zastavujeme sa pri posvätnom mieste, ktoré tu nazývajú „ovo“, kde Pudže aj za nás tradičným rituálom poďakuje bohom za ich priazeň. Keď asi v polovici cesty zastavujeme v miestnej reštaurácii, neverím vlastným očiam. Vo dverách stojí poľovník, ktorý sa s nami podelil o medveďa. Hovorí, že bol v Ulane predať niečo z úlovkov. Svet je malý. Ešte raz mu poďakujeme za mäso, ktoré nám nechal a pokračujeme ďalej. Okolo 17-tej hodiny prichádzame do Ulanbataru. Pred vstupom do mesta nás niekoľkokrát kontroluje polícia. Zaujímajú ich naše puzdrá na udice, či v nich nemáme zbrane a sme v meste. V Ulanbatare žije väčšina obyvateľov Mongolska. Jazdiť v jeho uliciach je priam kaskadérsky kúsok. Situácia sa podobá niektorým africkým či ázijským veľkomestám. Všetci trúbia, ulice sú preplnené autami, medzi ktorými sa motajú chodci. Vodiči nerešpektujú semafory a ani pokyny policajtov. Našťastie Pudže vie jazdiť nielen po stepi, ale aj v meste. Konečne sme v hoteli. Zmývame zo seba dvojtýždňovú špinu a ideme ochutnať skvelé tunajšie steaky. Po výdatnom spánku vyrážame do ulíc. Pozrieme si mesto a nakúpime suveníry. Večer si dáme rozlúčkovú večeru s Alenou a jej kolegyňou Nikou. Ráno nás už čaká lietadlo smer Moskva. Že mešká 5 hodín, nás už ani príliš neprekvapuje. Keďže máme v Moskve 9 hodín čas na prestup do Viedne, berieme to v pohode. O 20-tej hod. odlietame z Moskvy do Viedne a v noci o pol druhej som už doma v Trenčíne.

UAZ slúžil spoľahlivo

Čo nás čaká doma?

Poďakovanie miestnym bohom za priazeň pri ove

Nekonečné mongolské stepi.Uvidíme sa ešte?

Dovidenia Mongolsko

Jaroslav Sámela