Ráno sa opäť snažíme zlomiť Pudžeho, aby nás vyviezol hore. Chcem nech nás vyvezie o niečo vyššie, ako sme včera prešli pešo a večer príde pre nás ku veľkej skale. Rýchlo zhltneme raňajky a už sa natriasame v UAZ-e. Je až neuveriteľné, čo všetko dokáže prejsť toto auto. Myslím, že sa mu nevyrovnajú ani terénne autá renomovaných značiek. Šplhá sa do vysokého kopca.

V našich zemepisných šírkach patrí jalec hlavatý medzi naše najrozšírenejšie ryby a je možné ho uloviť takmer všade. Niet teda divu, že vďaka svojmu rozšíreniu, celoročnej aktivite a  chuti prijímať potravu po celý rok je v posledných rokoch čoraz obľúbenejší u rybárov holdujúcich rôznym rybolovným technikám. Takisto aj u priaznivcov prívlače patrí k vďačným úlovkom. Jeho nespornou výhodou je, že je možné ho loviť počas celej sezóny. Vhodne zvolenou nástrahou nie je problém uloviť jalca aj v chladných dňoch na prívlač.

Ráno vstávame o niečo skôr. Aj Palino oznamuje, že pôjde s nami. Cesta, ak ju tak možno nazvať, nie je jednoduchá. UAZ len s námahou zdoláva výmoly a jamy. Pri jednom prudkom zráze vzadu sediaci Peťo s Vlastíkom vyletia až do strechy. Peťo zajojká a keď sa otočím, vidím, že jeho oko je zaliate krvou. Okuliare, ktoré mal na hlave mu rozťali kožu a možno sa k tomu pridal aj prút, ktorý držal v ruke...