Noc bola chladná. Pri raňajkách chystáme plán na dnešný deň. Juro s Vlastíkom sa chcú na koňoch vrátiť hore, kde sme chytili veľké ryby. Pridáva sa k nim aj Zdenek, ktorému požičiavam prút a zopár nástrah. Rád by si vyskúšal prívlač. Já s Láďom pôjdeme dolu, kde som bol včera s Jurom a Miro zostáva muškáriť pod táborom. Postupne prechádzame miesta, kde sme s Jurom boli včera.

Nakoľko woblery patria medzi najrozšírenejšie umelé nástrahy, nie je prekvapením, že ponuka na trhu je veľmi široká a vybrať si ten správny je niekedy nad ľudské sily. Úspešnosť woblerov sa stále drží na vysokej úrovni a keď sa človek naučí s nimi pracovať, dokáže ich ovládať, spozná ich a vie, kedy ktorý použiť, je možné na ne dosahovať stále veľmi pekné úlovky.

Nájsť dobrý rybársky revír, ktorý nie je často navštevovaný rybármi, je čoraz ťažšie. Ak sa chcete dostať na takéto miesto, musíte siahnuť na hranice svojich fyzických, ale i psychických síl. Prípadne treba mať dostatok finančných prostriedkov, aby ste si mohli zaplatiť prevoz lietadlom alebo vrtuľníkom. Aj v takej na ryby bohatej krajine ako je Mongolsko, treba za takýmito miestami cestovať čoraz ďalej do náročnejších podmienok, kde sa nedostanú ani bohatí Rusi či Američania so svojou technikou.

A je to tu. Čas, keď po dlhej, celodennej robote, môžeme konečne vyraziť na ryby. Vedľa mnohých iných vecí má prívlač aj tú výhodu, že nemusíme venovať polovicu dňa baleniu vecí potrebných k rybačke. Stačí nám jeden prútik s navijakom, nejaké krabičky s nástrahami a môžeme vyraziť k vode. Kvôli dobrej rybačke nemusíme sedieť týždeň na brehu, vysoko nám stačia aj 2-3 hodinky a môžeme byť bohatší o veľa krásnych zážitkov.